Tuesday, July 28, 2009

V-Ixtt hanchea vachpi boroitat

Vachpi Boroitat

Gõyche Igorjecher add boroitat, zabab ditole konn nant?

Zaite pavtti amche zannar Gõyche Igorjecher ani tichea vhoddilancher add uloitat, ghoddie tannim itihasik khup sod kela zait, ani jem kitem te boroitat tache tanche kodde purave asot. Sogllem khorem vo fott tem hanv mhonninam, punn tea boroupank konnem tori dusrean onek sod korun sotacho zabab diunk zai. Oxem kelear zoboruch borem zatolem-xem dista. Na tor ekloch boroita titlem-i vachtoleanchea monant goir-somoz zaunk xokta. Aplo rag kaddunk mhelle kopdde ugtear dhuvop kitlem borem tem polleunchem. Purvilea kallar jem kitem ghoddlam tem itihasant urlam, tacho guneanv atam voir kaddun, koir-kochro portun ximpddaun kosloch faido asot-so mhaka disona. Jem kitem adim zalam ani ghoddlam tem tednachea mona pormannem zalam. Itihasachim ghodditam tim. Atam ami, dor eklean borem vistarunk vavurlear soglleam sonvskrutayank ani somazank mezunk-mapunk zaina titlem boreponn yetolem. Ragachim, dvesachim chintnam nopoit zatoleo mhonn bhorvanso asa. Son’vadam vorvim amchean ekvott bandun vistarum yeta.
A. Miranda, Aldona.

Udok dhoron urta chotray dhorchi

Pavsachem toxench her mhellem udok veta thoimsor dhoron urlolem disti poddta. Atam pavs unno zatoch thoimsor zollareo zolmotoleo. Hache vixim nhoich Bholaike Sevechea ani Bholaike Khatechea mon’xamni, bogor dor eka nagrikan chotray dhorpachi goroz asa. Agxe mukhel rosteache bazun ek vhall asa to eka kallar doriant vetalo mhonn sangtat; to atam fuddem xetam modem bond poddla, tantum mati fator poddun to vhall purovla. Dekun rostea lagim udok dhoron kuslam mhonnum yeta. Konn tachi porva korina. Chodd pavs poddtoch vhall bhoron udok rosteavelean vhanvta. Agxeche panchayatin to vhall doria lagim poryan nitoll kel’lo zalear udok vhanvun vhall nitoll astolo astolo. He vixim amchea amdar Silveira-baban fikir gheunchi. Tea vhalla degeruch ek ghor asa tannim tori aplo tallo ubarunk zai. Toxench zaitea bosim- manddancher-ui pavsant udok dhoron paim ghalunk zaina. Titlench nhoi, kitloch lok thoim mutunk-ui veta. Udok kustoch marekar pidda uprasta mhonn soglleanchea monant asa, punn porva thoddi. Zonn eklo apnnak, Dev somestank oxi mhonn’nni asa nhoi?
Francis Fernandes, Kutt’tthalle.

Bholaike Sevek Xiddkavnni

Gõyant veta thoim mhellsann ani hollxig disti poddta, bhov korun pavsachea disamni kochro kusta ani zollari mus kimsam vaddun vetat. Malaria zor lokak lagot asa, swine flu hi anek pidda lagta. Amchea Bholaike Sevechea odhikareamni hacher lokx ghalun nitollkai samballunk panchayatink ani nogor-palikank formaunchem. Ponnje bosi-manddar udok dhorta toxench heram-i nogramni zaina mhonn somzunk favona. Lok aplo kochro potyamni bhorun hanga thoim uddoitat. Hem kortana konn-ui sampoddlear tankam xiddkavnni diunk favo. Bholaike Sevechea unchlea odhikareamni ganvamni bhonvun pollevnni korunk goroz. Hem kam ekuch pavtt kelem mhonnlear zaina, tem korit ravunk zai. Zollarincher, musancher niontronn dovorpache upay gheunche. Zaitea svatancher udok dhorlolem asta tantum zollareo zolmotat. Dekun udkacheo vatto ugteo korcheo. Bazaramni nitollkai dovorchi.
Denzil Rocha, Navele

Musolmanachea Kabrastanak virodh kiteak?

Kaim dis zale, disallea-potrancher Musolman lokak kabrastan, mhonnche tankam ximiter bandunk dinant mhonn khobrô yetat, teo vachun mhaka vegllench dislem. Horxim, Gõyant oslo virodh kednach zaunk na, zalear atanch kiteak, oso mhojea monant proxn ailo. Gõyant adim thavn somudayamni vegllozar disti poddunk na; sogllo lok vaitt-boreak ekttaim zata. Atanch koxem hem add-mhellem upraslem? Konn tori bhailo dusman ekvott foddpachim kamam choloita hantum dubav na. Sonvsarant akantvad zata tachem noxtteponn koxem somazant addkholleo rochun mon’xanchim monam doxim korta tem ugddapem disun yeta. Oslim add-mhellim uprastat tea vellar xant ravchem, xantikayen son’vad korche. Son’vadam vorvim zaitech proxn ixttagotin soddoum yetat. Kabrastanacho-i proxn xantikayen vavurlear suttavo zatoloch. Bhavponn ibaddunk egdomuch sompem, ixttagotin jiyeunk zobor augodd. Torui son’vadam vorvim dusmankai nopoit zatach.
Carlos Fernandes, Old Goa.

www.v-ixtt.com

Xanneponnam ani pixeponnam
“ Hi Rakxinn Bail Tugeli”?

Romeo Almeida

Kalche rati
Ghova lagim zhogoddli
Aiz sokallim
Ghovak sangonastanam
Misak vochun aili.

Kalche rati
Ghova kodde zhogoddli
Aiz disbhor
Taka zap dinastanam
Ogi-ogi ravli.

Sotavpak
Tapovpak
Aiz tika ghov nam
Dekhun char Ters
Rozar korit asli.

“... Ami amcher
chukloleank
Bhogxitanv”
Char Tersant
20 pavtti
Amchea Bapa
Vhoddlean mhonntali
Ghorantlea ghorkaraxim
Sarki moni ravli.

Kalche rati
Ghova kodde
Aichea disa Sune kodde
Falchea disa xezaream kodde
Padr Vigara kodde
Borich zhogoddli
Punn Pap Saiba khatir
Ek A. B. N. Mori
Rozar korunk
Kednach, aiz legun
Nam visorli.

Kalche rati
Derepent meli
Sam Pedru kodde
Zhogddim kortanam
Mhaka avchit
Disti poddli.

“Hi rakxinn bail
Tugeli re???”
Sant Pedrun
Mhaka vicharlem
“ Nam Saiba
Nam Saiba”
Hanvem vhoddlean
Ani nettan gazoilem.

“Romeo, sopnetai re?”
Fanteaparar
Gopant yeun
Bailen muzgailem.

Fouz Moriechi, Gõyant Fankli
(Legion of Mary)
Setembrache 7ver 1921 vorsa zolmant aili
Poili zolmant Dublin Ireland xarant aili
15 bailo ek Atmik Guru, ek dadlo hannim keli.
Aiz soglea sonvsarak Mariechi Fouz pavli.

Novembrant 1952 vorsa Gõyant suru zali
Asaganv Mhapxeam, Norman ani Cecilian kelem
Tanchea udexim Mariechi Fouz iesvont zali
Devachi vhoddvik-mhoima zaundi.

Legionar vangddi, Dhoniachi dakhoitat vatt
Kitlench dukh ani tras zalearui fattim ravonant
Bori budh dinvcheak chintat dis, rat
Peleachi seva korunk korinant kedinch fatt.

Sogllea mhojea bhav- bhoinnank maie mogacho ulo
Marieche Fouzecho vangddi tunvem zauncho
Saibinnicho axirvad tumcher astolo
Hem mhojem magnnem, mhozo anvddo.
Anthony Barbosa

Pri. Nascimento Mascarenhas-ak Ontor’raxttrik Puroskar

Amcho boro ixtt ani sangati boroinnar Pri. Nascimento Mascarenhas-ak International Confederation of Christian Family Movement he Songhott-nnecho Ontor’raxttrik Puroskar favo zala. Pri. Nascimento hannem kuttumbam thaim kherit opurbai dakhoilea. Kristi Kuttumbanche Songhottnne khatir tannem zaito vavr kela. Aple bholaikechi porian porva korunk nam. 1975 vorsa Manila zalole Kuttumbanche zomatik toxench 1980 vorsa Romak zalele zomatik to hajir aslo.
Kuttumbanche Ontor’raxttrik Songhottnnechea nanvan Gõyant aslolim odheokx Cyril ani Carmen D’Souzan Porvore “Clergy Home” hantum vochun Pri. Nascimento Mascarenhasak puroskar dilo. “Ho man mhaka favo kelo mhonn ojap zalom, kainch khobor nastanam hanga pavlom”, oxem Pri. Nascimento hannem puroskar mandun ghetanam mhonnlem. Puroskaracher Ontor’raxttrik Songhottnnecho odheokx Nappoddon ani Elma Muangkroots hannim ani Kapelanv Msgr.Charles Vella hanchi asinad asa.
Pri. Nascimentan kuttumbam pasot ogeponnan zaito vavr kela. To atam aplim borovpam korit asa. Tache tin moladik pustokam uzvadda aileant. Sod’deak to anik 2 pustokam toyar korta. Amchea Pri.Nascimentak V.Ixtt-achim kherit porbim.

‘Odruxtti Jivit’ tiatrachim 50 vorsam

Kandollechim Kola Mogi “Odruxtt Jivit” tiatrachim 50 vorsam monoilim. Setembra-che 12ver, sanjechim 6.30 vaztam, Ponnje Kala Akademint “Odruxtti Jivit” ho tiatr machier haddlo. Ho dobazo Goa Konknni Akademichea sohokaran ghoddun haddlo. Ho tiatr fattlea kallachea kolakarancheam gitamnim xrungaila. Aleixinho de Kandolle, Minguel Rod, Young Menezes, Jacinto Vaz, C Alvares, Alfred Rose ani her-ui hea taitrant asle.
Ho tiatr Joao bab Cardozan borovn ani digdorxit korun poilech pavtt 1957 vorsa, Fevrerache 7ver Kandolle Saipem vaddeantlea Kapelachea festa dis machier haddlo. Uprant dor vorsa vaddeantle bhurge novo-novo tiatr machier haddunk lagle. 1974 vorsa Kala Akademin poilo tiatr utsov kelo, tednam teach bhurgeamnim tantum vantto ghetlo. Dor vorsa zalelea spordheant tannim zaitim inamam ghetlim. Tanchi umed vaddun tannim Kala Mogi, Kandolle songhottnna ghoddli. Joao Cardozo bab amchea ixttak porbim. To amchea V.Ixtt potrak lhanso, punn mhotvacho adar dita.

Air France Komponi Gõyant-ui seva suru korunk yevjita
Air France viman-komponi aplea vimanacheo kareri Gõyant-ui suru korpachem chinta. 2005 vorsa Air France vimanacheo uddnneo (flights) Bengllur ani 2006 vorsa Chennai suru keleleo teo atam Mumboi sarkilea panvddear pavleat mhonn karbharacho up-odheokx Xri Bruno Mathew sangta. Evropak thaun Gõyant viman seva suru korcheo mhonn chodd magnneo yetat mhonn tannem sanglem.

Vaddem tollem vikhallem zavn nistem morta
Vaskuntlea Vaddem vaddeantlea tolleantlem nistem morta mhonn sangtat. Tollea bhonvtonncho lok aplea ghorantlo kochro ani vikhalleo vostu tolleant uddovn teo kustat. Monisponn naslolim kortubam kortoch soglea somazak vaitt porinnam’ bhogcho poddta. Nogorpalikecheam odhikareamnim hacher lokx ghalunk zai ani nogorsevokamnim ap-aplea vattarant nitollkai samballunk vavrunk zai. Sabar lokan komplenam keleant astanam odhikari porva korinant mhonn lok sangtat. Hakach lagun pidda nirmann zata. fattlea vorsa Gonnesacheo ani Sarasvaticheo murteo tolleant buddoyleat, tea uprant tollem nitoll korunk nam mhonntat.

Novim rexen karddam divpachi survat
Nagrik Purvonn Khateacho Montri Xri Jose Philipe D’Souzan Vasku xarant novim rexen karddam vanttpachi survat kelea. Gõyantlea 518 rexen ditoleam lozancher sumar 3.48 lak rexen karddam vantt’tole mhonnlam. Karddam vanttpachi kariavoll Vaskuntlea Nagri Purvonn Kocherint zali. Murmuganvcho Mamlatdar Xri Pundalik Khorjuenkar, Nagrik Purvonn Khateacho Inspektor Xri Ravishankar ani her hajir asle. Montri Jose Philipe D’Souzache sangnne pormannem 1000 milhanv tton gonv ani 500 milhanv tton tandull rexena khatir haddtole. Hem rexenachem vanttop heam disamnim zatolem mhonnlam.

Novi VCD “Axirvad Devacho”

Agnelo Fernan-desan toyar keleli “Axirvad Devacho” - hi VCD Pri. Eremito Rebello ugtavnni kortanam dista. Tea xivai Pri. Alfredo Almeida ani Pri. J. Roque Gonsalves distat.Pri.Rebellon tankam xabaski dili.

Mariapolis vangddeanchi Pallotti ghorant zomat
Chiklechea Pallotti Home hantum Setembrache 15ver tem 17ver meren Mariapolis songhottnnechi 3 disanchi zomat zatoli. Zanntim toxim tornnatim ekttaim yeun kuttumbik vatavoronn rochun haddtat. Thoim sogleank ekamekacho yeukar ani mog-moipas mellta. Setembrache 15ver sokallim 10.00 vaztam zomatichi survat ani 17ver sanje 5.00 vaztam sompteli. Zannteank rumachem bhaddem 600/- rupya ani 12 vorsam sokoileam bhurgeank zannteam borabor 300/- rupia farik korche poddtele.

Xikpeam khatir Somaz Kolyan khateacheo yevzonneo
Xikpeank “under-graduate” ani “post-graduate” panvddear vevsayeche (professional) kurs korpak olpsonkecheam somudayank (Kristanv, Muslim,Sikh, Parsi, Jain) scholarship mellpak Somaz Kolyann Khatean xikpeam khatir yevzonn kelea. He yevzonnek Kendr Sorkaran duddu dileat ani rajyo sorkaramni ti yevzonn chalik lailea. He yevzonnecho faido kaddunk soddtoleamnim Directorate of Social Welfare, 18th June Road, Ponnje hantum vochun orzpotram ghevchim.

Sardinhachi 5 hozar tornnateank nokrechi khatri
Gõy Prodex Kongres Somitichea odheokx Xri Francisco Sardinhan Gõycheam tornnateank ulo marla ani tannim Youth Congresant bhitor sorunk maglam. Don vorsam modem 5 hozar tornnateank nokreo divnk Kongres Pokx vavurtolo mhonn sanglem. Kongres Pokxachi odheokx Sonia Gandhichea ani Prodhan Montri Dr. Manmohan Singhachea fuddariponna khal Bharotantleam tornnateancho fuddar sugar astolo. National Rural Employment Guarantee Act hache khal nokreo mellovpacho tornnateank hok’k koso zala. Fattleam 25 mhoineam pottim Kongresache razvottkent 5000 tornnateank nokreo mell’lea mhonn Sardinha-baban sanglam.

Canara Benki udexim xikovpeancho bhouman

Chandorchim bhurgim sonskrutik kariakromant bhag ghetat.

Chandorchea St.Joseph’s Education Institute-an Setembrache 5ver Xikovpeancho Dis monoilo. Kanara Benkiche Ponnjeche Prantik Kochericho sorv Adhari Karbhari Xri Prakash Sadekar mukhel soiro aslo. Tannem ulovp kelem ani Kanara benkin xikxokam kodde borem sohokaria samball’lem. Benkin Xikxokank adar divpachim panvlam ubarleant mhonn tannem ugddas kelo ani xikpeank ‘canchamp accounts’ Kanara benkint ugoddche ani baravechem xikop zatoch vevsaik panvddeavelea unchlea xikpak vochunk apxinch benkichem rinn ghevnk mellta mhonn tannem sanglem. Benkichea nanvan tannem xikovpeank ‘gift’ divpak chek bhettoili. Karbhari Xri Agnelo Fernandes ani Adhari Karbhari Xmt. Shoba Kamat hea vellar hajir aslim.

Avoi-bapaincho sohokar xikxokank-karbhareank zai
Halinch Sanguemchea Miracles High School-ant xikpeanchea avoi-bapainchi ani xikxokanchi boska ghoddun haddli. Xikpeamnim magnnem korun boska suru zali ani Prinsipal Pri. Michael Rebello-n sogleank yevkar dilo. Profesor Martin Barbosa mukhel ulovpi aslo, tannem xikpeam modem avoi-bapaichi ani xikxokanchi soirigot bhurgeanche akarnnen asunk kitlem gorjechem tacher uzvadd ghalo. Toxench iskolantleam xikxokam ani iskolacheam karbhaream kodde avoi-bapaichem sohokaria chodd mhotvachem mhonn tannem sanglem. Apleam bhurgeanchem sudarop zavche pasot avoi-bapain neamit xikxokank bhetton khobor ghevchi mhonn tannem sanglem.

Purtugalacho Gõyant novo Konsul
Purtugalacho Gõyant novo Konsul Dr. Paulo Neves Pacinho Gõyant pavlo. Taka yeukar divnk Dabolle vimantollar Joao Xavier Miranda Condon Hermani Viman Komponeche torfen (on behalf) hajir aslo. Gõyant aslolo Konsul Dr Silvano Moreira Rebeiro vimantollar aslo.