Vachpi Boroitat
Gõyche Igorjecher add boroitat, zabab ditole konn nant?
Zaite pavtti amche zannar Gõyche Igorjecher ani tichea vhoddilancher add uloitat, ghoddie tannim itihasik khup sod kela zait, ani jem kitem te boroitat tache tanche kodde purave asot. Sogllem khorem vo fott tem hanv mhonninam, punn tea boroupank konnem tori dusrean onek sod korun sotacho zabab diunk zai. Oxem kelear zoboruch borem zatolem-xem dista. Na tor ekloch boroita titlem-i vachtoleanchea monant goir-somoz zaunk xokta. Aplo rag kaddunk mhelle kopdde ugtear dhuvop kitlem borem tem polleunchem. Purvilea kallar jem kitem ghoddlam tem itihasant urlam, tacho guneanv atam voir kaddun, koir-kochro portun ximpddaun kosloch faido asot-so mhaka disona. Jem kitem adim zalam ani ghoddlam tem tednachea mona pormannem zalam. Itihasachim ghodditam tim. Atam ami, dor eklean borem vistarunk vavurlear soglleam sonvskrutayank ani somazank mezunk-mapunk zaina titlem boreponn yetolem. Ragachim, dvesachim chintnam nopoit zatoleo mhonn bhorvanso asa. Son’vadam vorvim amchean ekvott bandun vistarum yeta.
A. Miranda, Aldona.
Udok dhoron urta chotray dhorchi
Pavsachem toxench her mhellem udok veta thoimsor dhoron urlolem disti poddta. Atam pavs unno zatoch thoimsor zollareo zolmotoleo. Hache vixim nhoich Bholaike Sevechea ani Bholaike Khatechea mon’xamni, bogor dor eka nagrikan chotray dhorpachi goroz asa. Agxe mukhel rosteache bazun ek vhall asa to eka kallar doriant vetalo mhonn sangtat; to atam fuddem xetam modem bond poddla, tantum mati fator poddun to vhall purovla. Dekun rostea lagim udok dhoron kuslam mhonnum yeta. Konn tachi porva korina. Chodd pavs poddtoch vhall bhoron udok rosteavelean vhanvta. Agxeche panchayatin to vhall doria lagim poryan nitoll kel’lo zalear udok vhanvun vhall nitoll astolo astolo. He vixim amchea amdar Silveira-baban fikir gheunchi. Tea vhalla degeruch ek ghor asa tannim tori aplo tallo ubarunk zai. Toxench zaitea bosim- manddancher-ui pavsant udok dhoron paim ghalunk zaina. Titlench nhoi, kitloch lok thoim mutunk-ui veta. Udok kustoch marekar pidda uprasta mhonn soglleanchea monant asa, punn porva thoddi. Zonn eklo apnnak, Dev somestank oxi mhonn’nni asa nhoi?
Francis Fernandes, Kutt’tthalle.
Bholaike Sevek Xiddkavnni
Gõyant veta thoim mhellsann ani hollxig disti poddta, bhov korun pavsachea disamni kochro kusta ani zollari mus kimsam vaddun vetat. Malaria zor lokak lagot asa, swine flu hi anek pidda lagta. Amchea Bholaike Sevechea odhikareamni hacher lokx ghalun nitollkai samballunk panchayatink ani nogor-palikank formaunchem. Ponnje bosi-manddar udok dhorta toxench heram-i nogramni zaina mhonn somzunk favona. Lok aplo kochro potyamni bhorun hanga thoim uddoitat. Hem kortana konn-ui sampoddlear tankam xiddkavnni diunk favo. Bholaike Sevechea unchlea odhikareamni ganvamni bhonvun pollevnni korunk goroz. Hem kam ekuch pavtt kelem mhonnlear zaina, tem korit ravunk zai. Zollarincher, musancher niontronn dovorpache upay gheunche. Zaitea svatancher udok dhorlolem asta tantum zollareo zolmotat. Dekun udkacheo vatto ugteo korcheo. Bazaramni nitollkai dovorchi.
Denzil Rocha, Navele
Musolmanachea Kabrastanak virodh kiteak?
Kaim dis zale, disallea-potrancher Musolman lokak kabrastan, mhonnche tankam ximiter bandunk dinant mhonn khobrô yetat, teo vachun mhaka vegllench dislem. Horxim, Gõyant oslo virodh kednach zaunk na, zalear atanch kiteak, oso mhojea monant proxn ailo. Gõyant adim thavn somudayamni vegllozar disti poddunk na; sogllo lok vaitt-boreak ekttaim zata. Atanch koxem hem add-mhellem upraslem? Konn tori bhailo dusman ekvott foddpachim kamam choloita hantum dubav na. Sonvsarant akantvad zata tachem noxtteponn koxem somazant addkholleo rochun mon’xanchim monam doxim korta tem ugddapem disun yeta. Oslim add-mhellim uprastat tea vellar xant ravchem, xantikayen son’vad korche. Son’vadam vorvim zaitech proxn ixttagotin soddoum yetat. Kabrastanacho-i proxn xantikayen vavurlear suttavo zatoloch. Bhavponn ibaddunk egdomuch sompem, ixttagotin jiyeunk zobor augodd. Torui son’vadam vorvim dusmankai nopoit zatach.
Carlos Fernandes, Old Goa.
www.v-ixtt.com
Xanneponnam ani pixeponnam
“ Hi Rakxinn Bail Tugeli”?
Romeo Almeida
Kalche rati
Ghova lagim zhogoddli
Aiz sokallim
Ghovak sangonastanam
Misak vochun aili.
Kalche rati
Ghova kodde zhogoddli
Aiz disbhor
Taka zap dinastanam
Ogi-ogi ravli.
Sotavpak
Tapovpak
Aiz tika ghov nam
Dekhun char Ters
Rozar korit asli.
“... Ami amcher
chukloleank
Bhogxitanv”
Char Tersant
20 pavtti
Amchea Bapa
Vhoddlean mhonntali
Ghorantlea ghorkaraxim
Sarki moni ravli.
Kalche rati
Ghova kodde
Aichea disa Sune kodde
Falchea disa xezaream kodde
Padr Vigara kodde
Borich zhogoddli
Punn Pap Saiba khatir
Ek A. B. N. Mori
Rozar korunk
Kednach, aiz legun
Nam visorli.
Kalche rati
Derepent meli
Sam Pedru kodde
Zhogddim kortanam
Mhaka avchit
Disti poddli.
“Hi rakxinn bail
Tugeli re???”
Sant Pedrun
Mhaka vicharlem
“ Nam Saiba
Nam Saiba”
Hanvem vhoddlean
Ani nettan gazoilem.
“Romeo, sopnetai re?”
Fanteaparar
Gopant yeun
Bailen muzgailem.
Fouz Moriechi, Gõyant Fankli
(Legion of Mary)
Setembrache 7ver 1921 vorsa zolmant aili
Poili zolmant Dublin Ireland xarant aili
15 bailo ek Atmik Guru, ek dadlo hannim keli.
Aiz soglea sonvsarak Mariechi Fouz pavli.
Novembrant 1952 vorsa Gõyant suru zali
Asaganv Mhapxeam, Norman ani Cecilian kelem
Tanchea udexim Mariechi Fouz iesvont zali
Devachi vhoddvik-mhoima zaundi.
Legionar vangddi, Dhoniachi dakhoitat vatt
Kitlench dukh ani tras zalearui fattim ravonant
Bori budh dinvcheak chintat dis, rat
Peleachi seva korunk korinant kedinch fatt.
Sogllea mhojea bhav- bhoinnank maie mogacho ulo
Marieche Fouzecho vangddi tunvem zauncho
Saibinnicho axirvad tumcher astolo
Hem mhojem magnnem, mhozo anvddo.
Anthony Barbosa
Pri. Nascimento Mascarenhas-ak Ontor’raxttrik Puroskar
Amcho boro ixtt ani sangati boroinnar Pri. Nascimento Mascarenhas-ak International Confederation of Christian Family Movement he Songhott-nnecho Ontor’raxttrik Puroskar favo zala. Pri. Nascimento hannem kuttumbam thaim kherit opurbai dakhoilea. Kristi Kuttumbanche Songhottnne khatir tannem zaito vavr kela. Aple bholaikechi porian porva korunk nam. 1975 vorsa Manila zalole Kuttumbanche zomatik toxench 1980 vorsa Romak zalele zomatik to hajir aslo.
Kuttumbanche Ontor’raxttrik Songhottnnechea nanvan Gõyant aslolim odheokx Cyril ani Carmen D’Souzan Porvore “Clergy Home” hantum vochun Pri. Nascimento Mascarenhasak puroskar dilo. “Ho man mhaka favo kelo mhonn ojap zalom, kainch khobor nastanam hanga pavlom”, oxem Pri. Nascimento hannem puroskar mandun ghetanam mhonnlem. Puroskaracher Ontor’raxttrik Songhottnnecho odheokx Nappoddon ani Elma Muangkroots hannim ani Kapelanv Msgr.Charles Vella hanchi asinad asa.
Pri. Nascimentan kuttumbam pasot ogeponnan zaito vavr kela. To atam aplim borovpam korit asa. Tache tin moladik pustokam uzvadda aileant. Sod’deak to anik 2 pustokam toyar korta. Amchea Pri.Nascimentak V.Ixtt-achim kherit porbim.
‘Odruxtti Jivit’ tiatrachim 50 vorsam
Kandollechim Kola Mogi “Odruxtt Jivit” tiatrachim 50 vorsam monoilim. Setembra-che 12ver, sanjechim 6.30 vaztam, Ponnje Kala Akademint “Odruxtti Jivit” ho tiatr machier haddlo. Ho dobazo Goa Konknni Akademichea sohokaran ghoddun haddlo. Ho tiatr fattlea kallachea kolakarancheam gitamnim xrungaila. Aleixinho de Kandolle, Minguel Rod, Young Menezes, Jacinto Vaz, C Alvares, Alfred Rose ani her-ui hea taitrant asle.
Ho tiatr Joao bab Cardozan borovn ani digdorxit korun poilech pavtt 1957 vorsa, Fevrerache 7ver Kandolle Saipem vaddeantlea Kapelachea festa dis machier haddlo. Uprant dor vorsa vaddeantle bhurge novo-novo tiatr machier haddunk lagle. 1974 vorsa Kala Akademin poilo tiatr utsov kelo, tednam teach bhurgeamnim tantum vantto ghetlo. Dor vorsa zalelea spordheant tannim zaitim inamam ghetlim. Tanchi umed vaddun tannim Kala Mogi, Kandolle songhottnna ghoddli. Joao Cardozo bab amchea ixttak porbim. To amchea V.Ixtt potrak lhanso, punn mhotvacho adar dita.
Air France Komponi Gõyant-ui seva suru korunk yevjita
Air France viman-komponi aplea vimanacheo kareri Gõyant-ui suru korpachem chinta. 2005 vorsa Air France vimanacheo uddnneo (flights) Bengllur ani 2006 vorsa Chennai suru keleleo teo atam Mumboi sarkilea panvddear pavleat mhonn karbharacho up-odheokx Xri Bruno Mathew sangta. Evropak thaun Gõyant viman seva suru korcheo mhonn chodd magnneo yetat mhonn tannem sanglem.
Vaddem tollem vikhallem zavn nistem morta
Vaskuntlea Vaddem vaddeantlea tolleantlem nistem morta mhonn sangtat. Tollea bhonvtonncho lok aplea ghorantlo kochro ani vikhalleo vostu tolleant uddovn teo kustat. Monisponn naslolim kortubam kortoch soglea somazak vaitt porinnam’ bhogcho poddta. Nogorpalikecheam odhikareamnim hacher lokx ghalunk zai ani nogorsevokamnim ap-aplea vattarant nitollkai samballunk vavrunk zai. Sabar lokan komplenam keleant astanam odhikari porva korinant mhonn lok sangtat. Hakach lagun pidda nirmann zata. fattlea vorsa Gonnesacheo ani Sarasvaticheo murteo tolleant buddoyleat, tea uprant tollem nitoll korunk nam mhonntat.
Novim rexen karddam divpachi survat
Nagrik Purvonn Khateacho Montri Xri Jose Philipe D’Souzan Vasku xarant novim rexen karddam vanttpachi survat kelea. Gõyantlea 518 rexen ditoleam lozancher sumar 3.48 lak rexen karddam vantt’tole mhonnlam. Karddam vanttpachi kariavoll Vaskuntlea Nagri Purvonn Kocherint zali. Murmuganvcho Mamlatdar Xri Pundalik Khorjuenkar, Nagrik Purvonn Khateacho Inspektor Xri Ravishankar ani her hajir asle. Montri Jose Philipe D’Souzache sangnne pormannem 1000 milhanv tton gonv ani 500 milhanv tton tandull rexena khatir haddtole. Hem rexenachem vanttop heam disamnim zatolem mhonnlam.
Novi VCD “Axirvad Devacho”
Agnelo Fernan-desan toyar keleli “Axirvad Devacho” - hi VCD Pri. Eremito Rebello ugtavnni kortanam dista. Tea xivai Pri. Alfredo Almeida ani Pri. J. Roque Gonsalves distat.Pri.Rebellon tankam xabaski dili.
Mariapolis vangddeanchi Pallotti ghorant zomat
Chiklechea Pallotti Home hantum Setembrache 15ver tem 17ver meren Mariapolis songhottnnechi 3 disanchi zomat zatoli. Zanntim toxim tornnatim ekttaim yeun kuttumbik vatavoronn rochun haddtat. Thoim sogleank ekamekacho yeukar ani mog-moipas mellta. Setembrache 15ver sokallim 10.00 vaztam zomatichi survat ani 17ver sanje 5.00 vaztam sompteli. Zannteank rumachem bhaddem 600/- rupya ani 12 vorsam sokoileam bhurgeank zannteam borabor 300/- rupia farik korche poddtele.
Xikpeam khatir Somaz Kolyan khateacheo yevzonneo
Xikpeank “under-graduate” ani “post-graduate” panvddear vevsayeche (professional) kurs korpak olpsonkecheam somudayank (Kristanv, Muslim,Sikh, Parsi, Jain) scholarship mellpak Somaz Kolyann Khatean xikpeam khatir yevzonn kelea. He yevzonnek Kendr Sorkaran duddu dileat ani rajyo sorkaramni ti yevzonn chalik lailea. He yevzonnecho faido kaddunk soddtoleamnim Directorate of Social Welfare, 18th June Road, Ponnje hantum vochun orzpotram ghevchim.
Sardinhachi 5 hozar tornnateank nokrechi khatri
Gõy Prodex Kongres Somitichea odheokx Xri Francisco Sardinhan Gõycheam tornnateank ulo marla ani tannim Youth Congresant bhitor sorunk maglam. Don vorsam modem 5 hozar tornnateank nokreo divnk Kongres Pokx vavurtolo mhonn sanglem. Kongres Pokxachi odheokx Sonia Gandhichea ani Prodhan Montri Dr. Manmohan Singhachea fuddariponna khal Bharotantleam tornnateancho fuddar sugar astolo. National Rural Employment Guarantee Act hache khal nokreo mellovpacho tornnateank hok’k koso zala. Fattleam 25 mhoineam pottim Kongresache razvottkent 5000 tornnateank nokreo mell’lea mhonn Sardinha-baban sanglam.
Canara Benki udexim xikovpeancho bhouman
Chandorchim bhurgim sonskrutik kariakromant bhag ghetat.
Chandorchea St.Joseph’s Education Institute-an Setembrache 5ver Xikovpeancho Dis monoilo. Kanara Benkiche Ponnjeche Prantik Kochericho sorv Adhari Karbhari Xri Prakash Sadekar mukhel soiro aslo. Tannem ulovp kelem ani Kanara benkin xikxokam kodde borem sohokaria samball’lem. Benkin Xikxokank adar divpachim panvlam ubarleant mhonn tannem ugddas kelo ani xikpeank ‘canchamp accounts’ Kanara benkint ugoddche ani baravechem xikop zatoch vevsaik panvddeavelea unchlea xikpak vochunk apxinch benkichem rinn ghevnk mellta mhonn tannem sanglem. Benkichea nanvan tannem xikovpeank ‘gift’ divpak chek bhettoili. Karbhari Xri Agnelo Fernandes ani Adhari Karbhari Xmt. Shoba Kamat hea vellar hajir aslim.
Avoi-bapaincho sohokar xikxokank-karbhareank zai
Halinch Sanguemchea Miracles High School-ant xikpeanchea avoi-bapainchi ani xikxokanchi boska ghoddun haddli. Xikpeamnim magnnem korun boska suru zali ani Prinsipal Pri. Michael Rebello-n sogleank yevkar dilo. Profesor Martin Barbosa mukhel ulovpi aslo, tannem xikpeam modem avoi-bapaichi ani xikxokanchi soirigot bhurgeanche akarnnen asunk kitlem gorjechem tacher uzvadd ghalo. Toxench iskolantleam xikxokam ani iskolacheam karbhaream kodde avoi-bapaichem sohokaria chodd mhotvachem mhonn tannem sanglem. Apleam bhurgeanchem sudarop zavche pasot avoi-bapain neamit xikxokank bhetton khobor ghevchi mhonn tannem sanglem.
Purtugalacho Gõyant novo Konsul
Purtugalacho Gõyant novo Konsul Dr. Paulo Neves Pacinho Gõyant pavlo. Taka yeukar divnk Dabolle vimantollar Joao Xavier Miranda Condon Hermani Viman Komponeche torfen (on behalf) hajir aslo. Gõyant aslolo Konsul Dr Silvano Moreira Rebeiro vimantollar aslo.
Tuesday, July 28, 2009
Tuesday, February 10, 2009
Mathew Araujo-chi novi Konkani VCD “Bad Boys”
“Bad Boys”
‘Good’ vostunchi khobor mellta
“Bad Boys” hem nanvuch aikun kampero sutt'ta-so dista, karonn 'bad' hem utor mon’xachea unnem molacho dorzo dakoita. Mathew-bab Araujon apli poili VCD heach nanvan uzvaddailea. He VCD-int Araujo bab adhunik kallar ghoddtat tosleo ghoddnneo uzvadda haddta. Ghorchim usko dhortat, ghorchea vhoddilacho punn tancheo xiddkavnneo to bherea kanar ghalta. Thoddim, ghoracho vhoddil koslem kam’ korta tem pollenastana, tacher dubav ghaltat, kimtiche vostunche axek lagun hacho porinnam’ koslo zata tem he VCD-int soroll spoxtt kela. Dor eka kantaran hi VCD nettoilea. Dha-i kantaram molachi xikovnn (value based) dilea. Monisponnachea totvancher attaplelim asat ani mon’xak apli zababdari visvaxiponnan samballunk, zagoitat, dekik kanknnam, moladik vostu, zomin, ekuch Dev. Toxench supurlo Maythan amchea dolleantlim dukham vhanvoilea bogor ravona. Onath bhurgeachi churchureanchi poristhiti spoxtt korta. Bab Eldair aplea komik kantaran amkam hansoit, nachoit urber dovorta ani margayen amchi ghot kitem zalea hem chitarun raj choloiteleanchea tonddant koddu pil'lam ghalea bogor ravona. He VCD-int favo titlem hanspachem pixem lavunk Selvy ani Agostinho hajir asat.
“Bad Boys” he VCD-int jem dakoll kelam tem hea adhunik kallar ekdom gorjechem ani dekichem. “Vaitt vaittanuch mellta” ho sondex amkam he VCD-intlean porgott zata. Bhag ghetlolea dor eklean apli bhumika bes bori kelea. Aplea suvadik tallean gitantlim bhavnam ugddapim korun, ek-eklea gavpean xembhor tok’ke diun dor eka gitak nit kel'li amkam thavi zata. He VCD-int mon dipkaita toslem soimbik chitr favo te porim manddun haddlam. Araujo baban aplea boroupant ani digdorxonant, apunn-ui unchlea panvddear asa mhunn xik'ko marla.
He VCD-intlea dor eklea kolakorak, gayonak, komik kortoleak amchi xabaski pattoitana, Bapacho axirvad tumcher ani tumchea kolecher ami magtanv. Boro sondex tuvem sodanch diunk tuzo vavr machier chalu dovorcho mhunn amchem magnnem. Kherit porbim Bab Maythan ani Eldair-ak, hanv mhonntolom aslom “Tumkam lamb auk asa, Devachea axirvadan fuddem chantt marat….” Mathew Araujo xabaski tuka, amcho ani amchea soglleancho axirvad tuka. Ghoddta titleamni hi VCD gheun pollet zalear mhojean khatren mhonnum ieta borem xikop tumi gheunk pavtole. Somazache goticho thav tumi ghetole.
‘Good’ vostunchi khobor mellta
“Bad Boys” hem nanvuch aikun kampero sutt'ta-so dista, karonn 'bad' hem utor mon’xachea unnem molacho dorzo dakoita. Mathew-bab Araujon apli poili VCD heach nanvan uzvaddailea. He VCD-int Araujo bab adhunik kallar ghoddtat tosleo ghoddnneo uzvadda haddta. Ghorchim usko dhortat, ghorchea vhoddilacho punn tancheo xiddkavnneo to bherea kanar ghalta. Thoddim, ghoracho vhoddil koslem kam’ korta tem pollenastana, tacher dubav ghaltat, kimtiche vostunche axek lagun hacho porinnam’ koslo zata tem he VCD-int soroll spoxtt kela. Dor eka kantaran hi VCD nettoilea. Dha-i kantaram molachi xikovnn (value based) dilea. Monisponnachea totvancher attaplelim asat ani mon’xak apli zababdari visvaxiponnan samballunk, zagoitat, dekik kanknnam, moladik vostu, zomin, ekuch Dev. Toxench supurlo Maythan amchea dolleantlim dukham vhanvoilea bogor ravona. Onath bhurgeachi churchureanchi poristhiti spoxtt korta. Bab Eldair aplea komik kantaran amkam hansoit, nachoit urber dovorta ani margayen amchi ghot kitem zalea hem chitarun raj choloiteleanchea tonddant koddu pil'lam ghalea bogor ravona. He VCD-int favo titlem hanspachem pixem lavunk Selvy ani Agostinho hajir asat.
“Bad Boys” he VCD-int jem dakoll kelam tem hea adhunik kallar ekdom gorjechem ani dekichem. “Vaitt vaittanuch mellta” ho sondex amkam he VCD-intlean porgott zata. Bhag ghetlolea dor eklean apli bhumika bes bori kelea. Aplea suvadik tallean gitantlim bhavnam ugddapim korun, ek-eklea gavpean xembhor tok’ke diun dor eka gitak nit kel'li amkam thavi zata. He VCD-int mon dipkaita toslem soimbik chitr favo te porim manddun haddlam. Araujo baban aplea boroupant ani digdorxonant, apunn-ui unchlea panvddear asa mhunn xik'ko marla.
He VCD-intlea dor eklea kolakorak, gayonak, komik kortoleak amchi xabaski pattoitana, Bapacho axirvad tumcher ani tumchea kolecher ami magtanv. Boro sondex tuvem sodanch diunk tuzo vavr machier chalu dovorcho mhunn amchem magnnem. Kherit porbim Bab Maythan ani Eldair-ak, hanv mhonntolom aslom “Tumkam lamb auk asa, Devachea axirvadan fuddem chantt marat….” Mathew Araujo xabaski tuka, amcho ani amchea soglleancho axirvad tuka. Ghoddta titleamni hi VCD gheun pollet zalear mhojean khatren mhonnum ieta borem xikop tumi gheunk pavtole. Somazache goticho thav tumi ghetole.
Vachpi Boroitat - V-Ixtt Potrar
Vachpi Boroitat
Familimni Ekvott gorjecho
Atanchem jivit sarkench vegllem zalam, amche modlem bhokti jivit adle porim atam disona. Bhurgeam lagim vell sarunk avoi-bapaik fursot mellona. Kiteak avoi-bapui aplea kamak vetat zalear bhurgim aplea iskolak vo kolejik vetat. Dekun bhurgim magir hache-tache lagim vochun vaitt margar pavtat. Hachem karonn, ghorant ekvott ghott asunk gorjechem. Avoi-bapain apnnak tankona porian zalear khoinchean-ui vell kuxin dovrun aplea bhurgeank diunk zai. Tankam gorjecheo vostuch dilear zaina, tankam borem xist xikovpachem asta. Hem atanchea kallar unnem zait veta. Tanchem xikop koxem zata, tim kitem kortat, koxim vagtat hem sogllem polleunk avoi-bapaichi vhoddli zababdari. Hi zababdari avoi- bapain bhov fikirin pallunk zai. Tednach bhurgim borim zaunk pavtolim mhonn bhorvanso asa.
Natividade de Sa, Kankona
Kochreachea proxnak konn zababdar?
Gõyant aiz kochreacho proxn boreach nettan cholta. Aiz lok kochreachea proxnak lagun sorkaracho guneanv kortat, tache add uloitat ani morcha kaddun rostear ietat. Punn ho aplo kochro koso poisauncho, tacho vilo koso launcho hacher mat ek zomat ghevn vichar korpak kednach chintinant. Apnna udexim toyar zalolea kochreak fokot sorkaruch zababdar zalolea pormannem vagtat. Aiz tor dor eka mon’xan, ani kherit bhaxen kochreachea prox-nachi oddchonn zatoleamni ekttaim yeun kochrea vixim aplea hatant aslolo upai ghetlolo zalear kai borem zatolem aslem! Utt’ta-bosta sorkarak bottam dakoun guneanvkar korop hem sarkem nhoi. Barik ami ievjilear, Gõykarank nitollsannichem mon ani mhotv na mhunn kollun ieta. Amche sorbhonvtim pollelear, bhou korun mukhel xaramni ami koso-kat kochro kortanv tem ugteponnim disun ieta. Ami ugtea zagear kitem-i khatanv, ani kochro khuimsor-ui birkaun martanv, ani ami amchench vatavoronn mhellem kortanv.
Delfina Dias, Verna
Gõyant gunddagiri vaddta
Gõyant amchea gunddagirinchem raj vaddot asa. Sotak ani nitik zago zago na oxem dista. Je monis sotan cholunk sodinant te monis danddea-gunddeanchem boll vaprun aplem khorem korunk vavurtat. Halinchea vorsamni ghatki kortubam ani marop chodd zata. Chuki zatat mhonn marun boddoun ghatkeponn korun sot ani nit kednach mellum nozo. Oslim kortubam amche rajkoronnantlea mon’xamni suru keleant mhonnlear hanv chukchonam. Chuki zatat teo nittayer ghalpak zaite bore upai asat. Atanchea kallar svatank lagun pachayatincheo zomati zatat tednam kitli zobordosti cholta tem ami pollelam. Somjikai gheun vostu tharear ghalpak zainaslolea porim vagtat. Dekun ganvamni zhogddim ani dusmankayo vaddot asat. Oslem kitem vankddem ubzota tednam ganvantlea somjikayechea mon’xamni fuddem sorun xanti-somadan korunk vavurlear motte proxn mhonn somzotat te legun suttave zaunk xoktole.
Xavier Fernandes,
Navele
Nanvachem odhivexon?
Fattlea satolleant Gõy Vidhan Sobhechem bhou thoddea disank odhivexon (session) zalem tem vichitruch dislem. Tem odhivexon korunk zai mhunn kelam oxem dista. Tantum koslich gombhirtai disunk na. Hachevelean, sorkarak porjechea boreponnachem kitlem poddlam, ani porjechea boreponna vixim chgintunk tankam kitlo vell asa tem disun ieta. Amche udorgoti khatir ami amchim moladik motam ghalun sorkarak vinchun kaddtanv, ani jea kama khatir ami sorkarak vinchun kaddla to amche hetu visorla.
Caetano Fernandes, Tilamol
Kochro, plastik poteo udkant kiteak?
Gõycho lok adim khup nitollkai samballtalo, punn atam jivituch veglle vatten-tlean cholta mhonnchem poddta. Lokan atam flettamni ravpachem kelam ani aplea ghoramni kochro zata to haddun vhallamni ani mellot tea zageancher uddoitat. Kaim zagear udkachea vhallamni ko-chro xirkun udok santtun urta ani udok kusta. Hantum magir zollari zolmotat. Heo zollari malaria ani pidda xim-pddaitat. Oxi malaria zora-chi pidda Gõyant lagot asa. Toxench dengue ani chi-kungunya porian laglolea-chi fattlea disamni khobro ail’leo. Ami nitollkai samball’li zalear bholaiki amchi bori urtoli.
Sebastiao F., Batim.
kovita
Tuji Vatt Polletana
Tuji vatt pollet
Suria zaun ravlom hanv
Punn jednam tum ailem
Kupanchea pottant sanddlo hanv.
Tuji vatt pollet
Chondrim zaun chok-choklom hanv
Punn jednam tum ailem
Lojen kupamni liplom hanv.
Tuji vatt pollet
Lhar zaun boslom hanv
Punn jednam tum ailem
Udok xinvraunk visorlom hanv.
Tuji vatt pollet
Ful zaun boslom hanv
Punn jednam tum ailem
Pormolluch diunk visorlom hanv.
Tuji vatt pollet
Pisollem zaun uddlom hanv
Punn jednam tum ailem
Bhagechi vattuch visorlom hanv.
Tuzo mog jikhunk
Sogllem zalom hanv
Punn kitem faido?
Xekim ‘hanvuch zaunk visorlom hanv’.
Milton Rodrigues
“ I Remember You…”
School days, though over, yet afresh in my mind,
All you cheerful guys, hardly to find.
Cherished each pretty moments of togetherness,
And blossomed our life to the fullness!
Though afar, yet closer to my sight,
Never to be forgotten, the days we shared by.
The special touch of loving, caring and unity,
Spared out all the evil and enmity.
On the benches, right under the teacher's nose,
Enjoyed Bio, Chemistry, Physics & Maths as it goes.
Eagerly waiting, the echoing electric bell to be heard,
Bid the lecturer and then for the fun we would disperse.
The gone by laboratory days of cutting and wiring,
Played with the current, Anions & Cations.
Fright by the skull, continued to work hard,
Dissected the leaves and experimented its parts.
Although Teachers' often onboard,
Sometimes behind the benches all the fun.
Turned the class into rock club, eventually graveyard,
All these memories, to be deleted very hard.
Special friends leaves an imprint in our hear,
That brightens each seconds in the dark.
Wonderful creation, God's powerful imagination,
A friendly world to experience, all free of tension.
All that I want to let you know guys
How much I remember you Agnelites!!!
Darrell Fernandes,
Pre-Novice, Pilar
Familimni Ekvott gorjecho
Atanchem jivit sarkench vegllem zalam, amche modlem bhokti jivit adle porim atam disona. Bhurgeam lagim vell sarunk avoi-bapaik fursot mellona. Kiteak avoi-bapui aplea kamak vetat zalear bhurgim aplea iskolak vo kolejik vetat. Dekun bhurgim magir hache-tache lagim vochun vaitt margar pavtat. Hachem karonn, ghorant ekvott ghott asunk gorjechem. Avoi-bapain apnnak tankona porian zalear khoinchean-ui vell kuxin dovrun aplea bhurgeank diunk zai. Tankam gorjecheo vostuch dilear zaina, tankam borem xist xikovpachem asta. Hem atanchea kallar unnem zait veta. Tanchem xikop koxem zata, tim kitem kortat, koxim vagtat hem sogllem polleunk avoi-bapaichi vhoddli zababdari. Hi zababdari avoi- bapain bhov fikirin pallunk zai. Tednach bhurgim borim zaunk pavtolim mhonn bhorvanso asa.
Natividade de Sa, Kankona
Kochreachea proxnak konn zababdar?
Gõyant aiz kochreacho proxn boreach nettan cholta. Aiz lok kochreachea proxnak lagun sorkaracho guneanv kortat, tache add uloitat ani morcha kaddun rostear ietat. Punn ho aplo kochro koso poisauncho, tacho vilo koso launcho hacher mat ek zomat ghevn vichar korpak kednach chintinant. Apnna udexim toyar zalolea kochreak fokot sorkaruch zababdar zalolea pormannem vagtat. Aiz tor dor eka mon’xan, ani kherit bhaxen kochreachea prox-nachi oddchonn zatoleamni ekttaim yeun kochrea vixim aplea hatant aslolo upai ghetlolo zalear kai borem zatolem aslem! Utt’ta-bosta sorkarak bottam dakoun guneanvkar korop hem sarkem nhoi. Barik ami ievjilear, Gõykarank nitollsannichem mon ani mhotv na mhunn kollun ieta. Amche sorbhonvtim pollelear, bhou korun mukhel xaramni ami koso-kat kochro kortanv tem ugteponnim disun ieta. Ami ugtea zagear kitem-i khatanv, ani kochro khuimsor-ui birkaun martanv, ani ami amchench vatavoronn mhellem kortanv.
Delfina Dias, Verna
Gõyant gunddagiri vaddta
Gõyant amchea gunddagirinchem raj vaddot asa. Sotak ani nitik zago zago na oxem dista. Je monis sotan cholunk sodinant te monis danddea-gunddeanchem boll vaprun aplem khorem korunk vavurtat. Halinchea vorsamni ghatki kortubam ani marop chodd zata. Chuki zatat mhonn marun boddoun ghatkeponn korun sot ani nit kednach mellum nozo. Oslim kortubam amche rajkoronnantlea mon’xamni suru keleant mhonnlear hanv chukchonam. Chuki zatat teo nittayer ghalpak zaite bore upai asat. Atanchea kallar svatank lagun pachayatincheo zomati zatat tednam kitli zobordosti cholta tem ami pollelam. Somjikai gheun vostu tharear ghalpak zainaslolea porim vagtat. Dekun ganvamni zhogddim ani dusmankayo vaddot asat. Oslem kitem vankddem ubzota tednam ganvantlea somjikayechea mon’xamni fuddem sorun xanti-somadan korunk vavurlear motte proxn mhonn somzotat te legun suttave zaunk xoktole.
Xavier Fernandes,
Navele
Nanvachem odhivexon?
Fattlea satolleant Gõy Vidhan Sobhechem bhou thoddea disank odhivexon (session) zalem tem vichitruch dislem. Tem odhivexon korunk zai mhunn kelam oxem dista. Tantum koslich gombhirtai disunk na. Hachevelean, sorkarak porjechea boreponnachem kitlem poddlam, ani porjechea boreponna vixim chgintunk tankam kitlo vell asa tem disun ieta. Amche udorgoti khatir ami amchim moladik motam ghalun sorkarak vinchun kaddtanv, ani jea kama khatir ami sorkarak vinchun kaddla to amche hetu visorla.
Caetano Fernandes, Tilamol
Kochro, plastik poteo udkant kiteak?
Gõycho lok adim khup nitollkai samballtalo, punn atam jivituch veglle vatten-tlean cholta mhonnchem poddta. Lokan atam flettamni ravpachem kelam ani aplea ghoramni kochro zata to haddun vhallamni ani mellot tea zageancher uddoitat. Kaim zagear udkachea vhallamni ko-chro xirkun udok santtun urta ani udok kusta. Hantum magir zollari zolmotat. Heo zollari malaria ani pidda xim-pddaitat. Oxi malaria zora-chi pidda Gõyant lagot asa. Toxench dengue ani chi-kungunya porian laglolea-chi fattlea disamni khobro ail’leo. Ami nitollkai samball’li zalear bholaiki amchi bori urtoli.
Sebastiao F., Batim.
kovita
Tuji Vatt Polletana
Tuji vatt pollet
Suria zaun ravlom hanv
Punn jednam tum ailem
Kupanchea pottant sanddlo hanv.
Tuji vatt pollet
Chondrim zaun chok-choklom hanv
Punn jednam tum ailem
Lojen kupamni liplom hanv.
Tuji vatt pollet
Lhar zaun boslom hanv
Punn jednam tum ailem
Udok xinvraunk visorlom hanv.
Tuji vatt pollet
Ful zaun boslom hanv
Punn jednam tum ailem
Pormolluch diunk visorlom hanv.
Tuji vatt pollet
Pisollem zaun uddlom hanv
Punn jednam tum ailem
Bhagechi vattuch visorlom hanv.
Tuzo mog jikhunk
Sogllem zalom hanv
Punn kitem faido?
Xekim ‘hanvuch zaunk visorlom hanv’.
Milton Rodrigues
“ I Remember You…”
School days, though over, yet afresh in my mind,
All you cheerful guys, hardly to find.
Cherished each pretty moments of togetherness,
And blossomed our life to the fullness!
Though afar, yet closer to my sight,
Never to be forgotten, the days we shared by.
The special touch of loving, caring and unity,
Spared out all the evil and enmity.
On the benches, right under the teacher's nose,
Enjoyed Bio, Chemistry, Physics & Maths as it goes.
Eagerly waiting, the echoing electric bell to be heard,
Bid the lecturer and then for the fun we would disperse.
The gone by laboratory days of cutting and wiring,
Played with the current, Anions & Cations.
Fright by the skull, continued to work hard,
Dissected the leaves and experimented its parts.
Although Teachers' often onboard,
Sometimes behind the benches all the fun.
Turned the class into rock club, eventually graveyard,
All these memories, to be deleted very hard.
Special friends leaves an imprint in our hear,
That brightens each seconds in the dark.
Wonderful creation, God's powerful imagination,
A friendly world to experience, all free of tension.
All that I want to let you know guys
How much I remember you Agnelites!!!
Darrell Fernandes,
Pre-Novice, Pilar
Yusuf Shaikh bags Antonio Pereira Konkani Puroskar 2008

pratap naik
THOMAS STEPHENS KONKNNI KENDR B. B. Borkar Road ,Alto Porvorim– 403 521, GOA, India
( (0832) 2415857, 2415864
e-mail:tskk@sancharnet.in
February 06, 2008
REF.NO.PRESS/03/2008
AUDIOVISUAL MEDIA PERSONNEL BAGS ANTONIO PEREIRA KONKNNI PUROSKAR
For the first time in the last 18 years of the prestigious Antonio Pereira Konknni Puroskar (APKP) a person from the audiovisual media, and from the Muslim community of Goa has been selected by Thomas Stephens Konknni Kendr (TSKK). Mr. Yusuf Sheikh, the former Station Director of Doordarshan, Shillong bags APKP of 2008. He has been selected for this award for his contribution to Konknni through audiovisual media and for Konknni literature especially poetry.
Born on 01 August 1948, Mr Yusuf Sheikh hails from the Muslim community of Goa. He has done his M.Sc. from University of Bombay in 1973. He started to serve Konknni in 1966 with the composition of poems and writing short stories. During his college days he aggressively participated in the Konknni language movement and started Konknni Sonvskrutik Mandal in 1968. Yusuf was one of those who lit the Konknni torch and led the movement initiated in mid seventies by Gurunath Kelekar with an inspiring slogan: "Konknni Uloy, Konknni Boroy, Konknnintlean Sorkar Choloy." He started contributing Konknni articles to Devanagari and Roman script periodicals. Later, during his posting at All India Radio, Mangalore from 1984 to 1991 he learnt the Kannada script and contributed to Konknni periodicals in Kannada script.
He has the experience of working in different capacities like Casual Announcer, Production Assistant, Transmission Executive, Programme Executive and in various linguistic zones in different parts of our country like Karnataka, Meghalaya, Assam and Goa. He has worked as an Assistant Station Director at All India Radio, and Doordarshan Kendra, Panaji.
He has two books to his credit, besides he has done Konknni translation of 30th chapter of the Koran. Two of his books will be published in the near future namely, ˜Basics of Television Journalism" and ˜Amcheo Porbo ani Mhotvache Dis" (Feasts and festivals). Some of his literary works are included in anthologies published by National Sahitya Akademi. Some of his poems are also included in Konknni textbooks. Besides this he has contributed articles, short stories, poems, literary criticism, etc to various leading periodicals in Goa irrespective of their language and script. He also contributed Konknni articles to Kannada script periodicals. His poems, short stories, talks, etc are broadcast from All India Radio, Panaji, Mumbai, and Mangalore, and also telecast from Doordarshan Kendra, Panaji.
He was associated with several institutions and bodies such as Sahitya Akademi, New Delhi; Akhil Bharatiya Konkani Parishad; and Goan Poet Circle in different important designations.
He has received Akashwani Award for his documentary in Konknni "Poder". He is recipient of Goa Kala Akademi's Sahitya Puroskar, Konkani Bhasha Mandal award for his book ˜Gantthi" and he was awarded by Goa Writers' Circle for his short story "Uzvatintlea Dhunvrantlean".
He has actively participated in various seminars and workshops in Goa, and outside Goa. He was the first Goan to be appointed by UPSC in 1980 as the Programme Executive for Konknni in All India Radio and of being the first Goan to occupy the rank of Station Director of Doordarshan.
Apart from these contributions and achievements, a number of his songs have been set to music and regularly broadcast by All India Radio Panaji, Mangalore, and Mumbai. A few songs have been attractively illustrated and telecast.
This multi-faceted Konknni man, and the pride of the Muslim community of Goa, will receive APKP award from the Archbishop of Goa, Filipe Neri Ferrao on March 28, 2008 at the closing function of TSKK Silver Jubilee Year to be held at Thomas Stephens Konknni Kendr, Porvorim. This function is open to the public.
Pratap Naik, sj
Director
-------------------------
TSKK SILVER JUBILEE CLOSING CEREMONY
PORVORIM: The closing ceremony of the Silver Jubilee Year of Thomas Stephens Konknni Kendr (TSKK) will be held during a public function at TSKK premises on 28 March at 5.25 sharp. During this function Fr Antonio Pereira Konknni Puroskar will be conferred on Mr. Yusuf Sheikh the 18th recipient of this puroskar at the hands of Archbishop Felipe Neri Ferrão, who will also felicitation of Eric Ozario. Eric Ozario is the Gurkar of Mandd Sobhann and the President of Karnataka Konkani Sahitya Academy. He was responsible to introduce Konknni in Kannada script as one of the subjects in Karnataka schools and recently lead Konknni to enter the Guinness Book of World Records.
Premanand Lotlikar, President of Dalgado Konknni Akademi, Purnanand Chari, President of Konknni Bhasha Mandal, Margão and Wilson Mazarello convenor of Roman Lipi Action Front and Fr Anthony da Silva, S.J.the Jesuit Provincial of Goa Province, will be other guests of honour.
TSKK in collaboration with Mandd Sobhann, Mangalore has published 3 volumes of devotional songs audio cassettes and CDs entitled ‘Bhakti Sobhann’. Lyrics for these devotional songs in these cassettes were written by Fr. Pratap Naik, S.J. The book of these lyrics will be published by TSKK in collaboration with Michael Gracias of Queenie Productions, Velsão. Eric Ozario will release this book during the function.
The Konknni Martir Floriano Vaz Puroskar for the year 2007 will be conferred on Daniel F. de Souza for his Konknni book in Roman script ‘Koslich Malis Nastana’ by Wilson Mazarello. The award consists of a memento and cash Rs. 5,000/-.
As a part of rendering service and working for the promotion of Konknni Language TSKK has never missed an opportunity, to help the needy and efficient students a few years back TSKK started giving scholarships. TSKK benefactors has sponsored a scholarship of Rs. 1,800/- in the name of ‘Lourenço Umbelina Scholarship’ which goes to Miss Concy Fernandes from Vasco this year. This scholarship will be given to her on 28 March at the hands of Premanand Lotlikar.
Young Chico and his group will sing Konknni Film Songs. The function will start sharp at 5. 25 pm at TSKK premises and it is open for the public.
Saturday, August 2, 2008
Vachpi Boroitat (V-Ixtt potrar)
Vachpi Boroitat
Gram Sobhent Onit
M.S; Gujrati ani bhailo lok amchea Saloichea gan-vant aileat. Te apunn sot’ten uloitat, punn ganvchea lokak gram sobhek hajir zavnk sotea na. Hem gel’le gram sobhent spoxtt zalem. Panchayat chitnnis ani her panchamni amchea eka ganv-bhavak gram sobhek hajir zavnk nakarlo. Itlench nhoi, taka zobordosten bhair dovorlo. Saloi ganvant ‘Mega Projects’ ietat tantum kitlo bhroxttachar cholta to dakoit mhunn panchayati-che vangddi bhiyele.
73rd ani 74th Amendments to the Constitution panchayatink soglli podvi dita, punn sorkar hi podvi panchayatink favo korina. Ganvchi Ievzonn (Village Plan) panchayatin suru zavnk zai, sogllea ganvchea lokak hajir dovrun ani tanchea sohokaran ticho vichar zavnk zai. Hi ganvchi ievzonn uprant sorkarak dhaddunk zai, District Plan korche khatir. Punn oxem ghoddona. Town and Country Planning (TCP) khatem atam nopoit na dekhun TCP mega projects-ank man-eotai dita, ani porvan-gi divnk ani mandun ghevnk panchayatink dhadd-ta.Hanvem chov-koxi kelea tacher mhaka oxi mahiti mell’lea - TCP kha-tean mega projects man-dun ghetoch pancha-yatin kainch korunk zaina. Panchayat Raj nitin cholunk Gõyche porjen sorkara mukhar gombhir-tayen avaz ubarcho.
Ayres Sequeira, Salvador do Mundo.
Mega Projektank lagun uchambollai
M.S;Gõyant veta thoim-sor mega project vo ievzonno korun vhoddleo- vhoddleo imaroti bandunk vavurtat. Ganvchea lokak naka zalear kiteak mhunn tosleo ievzonno cho-loitat? Kolva-Ban’navle lokan vhodde khorayen virodh kela astana-i abuzponnam kiteak? Sarpanchamni bilddaran-che ani kontradoranche lakamni duddu ghetleat zait, ani atam tankam te portun divn teo ievzonno bond korunk kalliz zaina zatolem. Hantum kosloch dubav na mhonnum ieta. Ganvchea lokak gomoi-nastana bexttinch vhoddlim ghoram bandunk porvangeo dileat. Gan-vamni asat teach lokacho hanche kodde samball korunk ani goroz teo vostu mellovn divnk ghoddona. Torui, anik bhailea lokak Gõyant bhorunk sodtat. ‘Mega Projects’ khorench nakarunk zai.
Vincent Carvalho,
Aldona.
Gõy Vidyapittak Kendrio dorzo divpachi ievzonn
M.S;Bharotantlea kaim Vidyapittank ‘Central’ dorzo divpachi ievzonn ubi zalea. Punn Gõychea Vidyapittak ‘Central’ dorzo dilear kitlem faideachem zatolem, koslo faido vo boreponn melltolem, Gõychea xikpeank khoinche vatten boreponn ietolem hem sogllem bariksannen topasun pollevop gorje-chem. Gõyantlea Kolejin-chea prinsipalamni boska ghevn hacher boro khol niyall korcho mhunn amchi vinonti.
Jeremias Fernandes,
Navele
Gõyant pulisen chotur ravchem
M.S; Fattlea disamni Bengllurant bomb ghalun kitleach lokacho jiv gelo ani kitloch lok zokhmi zalo. Gõyant-ui osleo vaitt ghoddnneo zavnk vell naka. Dekhun amchea pulis odhikareamni zata titli chotrai dhorun surokxeche upai ghevche mhunn lokachem sangnnem asa. Azun amchea Gõyant xanti vosta, punn xantiche dusman Gõyant-ui asat mhonnlear fott nhoi. Khoinchea-i vellar dusman aplem boll vaprit tem sangunk zaina. Loka modem veta thoim dusman-kayechem bim vompunk lagleat. Gõyant adim soglleam somudayam modem kosloch vegllozar disti poddunk naslo, punn atanch nattkayecho devchar somudayam modem futti ghalunk lagla. Chotrai dhorchi, devcharak zoitivont zavnk divchem nhoi.
John Serrao,
Goa Velha.
Ponnjent udok bhorta, kitem kortat?
M.S; Atam polle pavsa-chea kallar Ponnjechea xarant ghoddta toxem adlea kallar kednach zalolem ami pollevnk na. Ponnje Pattear vechea rostear bosi-mandda lagim chodd pavs poddtoch itlem udok bhorta ki tevxilean cholunk zaina, motoram ani motorsaikuleo sarkeoch udkan buddtat ani injinant udok bhitor sorta. Ponnjent vhoddleo- vhoddleo imaroti bandleat ani bandit asat, punn udakacheo vatto dovrunk zai mhunn atanchea izneranche toklent vochona. Udkak adleo vatto vo kanal dovorlole te porian puroileat vo tantum kochreacheo raxi bhoron udkak vhanvun vochunk vatt mellona. Dekhun Ponnjentuch nhoi, heram-i xaramni pavsachea kallar tosloch proxn asa. Hacher konnuch upai ghevnk fuddem soro-na.Ghoram bandtana udkachi vatt poili dovrunk xiddkayat.
Joao Fernandes,
Agxe.
Gõyant borea-vaittank asro mellta
M.S; Gõyant disandis khup vaitt zait veta, hachem karonn ekuch - nitiche kaide sarke vevharant ienant. Zaite pavtti kaide kel’le asat punn te favo te ritin chalik laitana rajki monis aplem boll vapurtat ani aplea faideak poddta toxem kortat. 2006 vorsa Moddganvam Keralachea eka kontradoran 14 vorsanchea kiriadak marun kuddiche kuddke korun Mollem vhorun purlem. Mhonntoch hea darun mon’xachem kalliz kedem tem polle, hachi amchea pulisank khobor asli kai? Tosleo kitleoch ghoddnneo Gõyant zatat,ani zait kitleo mhunn sangtolo? Atam bhirantuch. Dekhun, kaideachea odhika-reamni kaide sarke choltat vo tancho goir-vapor zata zalear pollevchem.
Noel da Costa,
Moddganv.
Udok dhoron urta, upai korat
M.S; Hea disamni pavsachem udok zaitea vhallamni ani her-ui zageancher dhoron urlam. Tem udok chodd dis toxench urot zalear kusunk pavtolem ani tantum zollari utpon’n zatoleo. Agxe ganvant bazara laginch ek vhall asa tantum kitlech dis zale udok dhorlolem asa ani pavsachem chodd udok rosteacher bhorta. Amdar Francis Silveira-baban tem pollevchem. Tachem ghor dusre vatten urta mhonntoch to ghoddie mukhel rostear pavona zait. Ganvchea lokan tori vo tea vhalla kuxik aslolea ghoramni ravpi lokan fuddem sorun Pancha-yatik vo Amdarak kolloun-chem. Tea rosteavelean ieta-vetana kitlech dis zale hem disti poddta. Dusrem mhonn-lear tea vhallant plastika-cheo battleo potyeo ani her kitloch kochro ufeta.Vhall nitoll korcho.
Sebastiao Fernandes,
Vhoddlem Gõy.
Vachpi Boroitat
Festam amchim tim, khup pokim!
M.S; Felix P. da Cruz-ak mhoji xabaski. Ami Gõykar Festamkar - ho bes-boro niyall tannem V.Ixtt-ar amkam dilo. Orthabhorit festam korunk boreo suchovnneo tan-nem keleo. Aldonchea, Quitula Irmitint ghoddloli khobor tannem amkam ugoddli. Armosanv ani fogotteo thoddeo korun ani poixe samballun kopelant somestam khatir gayonanchim pustokam ghetlim. Hem khorench XABAS TUMKAM mhonnpachem. Fozne, armosanv, muzgacho ghonnghonn ani foren battli ugoddlear umed ieta, punn ti bhaili umed. Nizachem fest mhonnxi amchem bhavponn vadd-chem, kuskeponn-dhongiponn nittovchem, Jezu nanvan ani Tache xokten kalliz amchem ekamekak ugoddchem. Tednach fest amchem orthaborit zatelem, Borea Bapak tem mantolem. Jivitachea pustokar oslem fest somarombhlem mhunn bhangarachea okxoramni tem borovn urtolem.
Socoro Fernandes,
Vhodlem Gõy
Mandovi Pulachi bhirant, kitem kortat?
M.S; Gõychea disa-lleamni Mandovi Pula-chea khambeak 7 metram futt gelea mhunn sanglam tem aikun jivak bhirant aili, ani dor disa don pavtti amkam tea pulavlean provas korcho poddta, to moddot zalear kitem zatolem kai, oso husko rokddoch amchea monant ailo. Sorkaran atam te vixim bhov fikirin nirnnoi gheuncho poddtolo. Mandovi nodintlean minache barjeo vetat mhunn sogottuch zannot astana tachi poilich bondabost korunk zai asli. Hea pulachi poristhiti vaitt doxer pavche adim durusti korunk zata title vegim upai ghevche.
Nevil D’Souza,
Aldona
Gõy samballat
M.S; Tumcho Ogr-lekh, ‘Gõyant Somajik Zome Tankam Amcho Tenko,’ V.Ixtt, Julai 12, mhaka avoddlo. Amchem xantichem Gõy atam uchambollayechem zata. Ami vinchun kaddlolo sorkar amkam fottoita.
Dusrim kortat ami-i korum-ia, hem mon amchem zalam. Gõy samballche boldek Gõychem ami nisonnton kortanv. Duddvanche axek amchea purvileamni amkam kitem samballun dovorlam tem vikun kabar kortanv, ani amchea Gõyant ami niraxi zatanv. Amchim xetam-bhattam ani dongor atam il’le-il’le nopoit zatat. Gõy atam bhaileanchem zata, punn nhoi Gõykaranchem. Amchem mon ami ek korun ekvott ghott dovrunk zai ani jitlem vait, onit, bhroxttachar Gõyant bhitor sorta tacher ami zoit vhorunk zai. Oxem ami kelear amkanch nhoi, punn amche fuddle pinddkek amchem Gõy samballunk pavteleanv.
Ayres Sequeira,
Salvador do Mundo
Bizlecheo soryeo lambtat
M.S; Gõyant kaim ganvamni bizlechea khambeancher soryeo dhil zal’leo dixtti poddtat, ani kaim zageancher transformar-anchim boksam asat thoimsor-ui soryeo lambloleo melltat. Hachi chotrai amchea disalleamni fottu ghalun dakoilea. Koslo-i obghat ghoddum ieta. Ghoddlo zalearuch Bizle Khatem upai ghetolem oxem dista vo mhonnchem poddta. Bezababdarechea mon’xank lagun osleo vostu amche modem zatat. Teo vattaunk lagu zatolea odhikareanchem kam’. Bizleche kamdar vavurtat tankanch hi zababdari dilear borem zait. Torui Panchayatin tacher fikir ghevnk zai ani vostu tharear ghalunk vavurchem. Ho amchea borea nagrikancho husko.
Antonio Fernandes,
Majorda
V.Ixtt-achea borovpeank xabaski
M.S; Tumchea V.Ixtt satolleacher adim boroi-tale te Pri. Antonio Pereira, Pri. Moren de Souza, Pri. Nicolau Pereira, Pri. Antonio Francisco Souza hanche sarke bore ani fanki borovpi sompun gele, punn tanchea borovpan-cho azun amkam ugddas ieta. Zannvayechim borovpam te boroitale. Atanche borovpi Bona-venture D’Pietro, Toma-zinho Cardozo, Pri. Nevel Gracias, Felix P. da Cruz Ubaldo hanchim borov-pam bhouch ruchichim ani xikovnn divpa sarkim, tannim sodanch aplim borovpam V.Ixtt sato-lleacher borounche mhunn amchi vinonti. Pri. Almir de Souza boroitalo tem atam kiteak tannem bond kelam? Tachim-i borov-pam vachun Kristi xikovnn amkam melltali. Amchea ghorant zaitim potram-masikam ietat tim konn ruchin vachina, punn V.lxtt iena fuddem vachunk bostat. Tumchea borov-peank xabaski ditam.
Conception Lobo,
Saliganv
Malaria lagta chotrai dhorat
M.S; Gõyant malariachi pidda lokak lagot asa. Bholaike Seve Khatechea voizamni hacher vegim voizki upai ghevche mhonn amchi magnni asa. Adim ghoramni vokhdache fovare - spray martale, toxe atam marlole zoborxem gomo-na. Ganvamni mhellsann chodd zalea ani zollari vaddot asa. Heo zollari malaria zor ximpddaitat. Haka lagun amchea lokacher bhirant upraslea. Hea vorsamni Gõyant xembhoreamni lokak malaria zor lagot asa ani kitleach zannank falciparum zor lagla mhonn sangtat. Lokan-ui aplea ghora bhonvtim nitollkai samballunk zai. Udkachea vhallamni ani mellot tea zageancher kochro uddoitoleank xiddkavnni dilear bori. Osli zagrutai lokanuch aple modem haddpachi goroz asa.
Pedro Fernandes,
Kormolle
Rosteavele toktte kaddunkuch zai
M.S; Unchle Nitiso-bhechea margdorxona pormannem rosteamvele toktte kaddun uddoile tem borem zalem. Zaite pavtti hea toktteancher bemoria-dichim chitram ani nhesnnam ghalun jahirati ghaltat. Dadlea-ostorean-che bhitorlea kopddean-cheo jahirati sobhemazar ghalpachi choddxi goroz na. Bhitorle kopdde koxe ghalunk zai tem sogottuch zanno. Bemo-riadichea toktteank virodh korunkuch zai.
Joaquina Fernandes,
Kellxe
Gõyant onek vimantoll kiteak?
M.S; Gõyant lokak sarki bizli, udok na, tantuntlea tantum kochreacho proxn azun suttavo zaina, oxe torechim kitlinch gorje-chim kamam zainastana urleant. Gõyant anek vimantoll kiteak zai? Novem vimantoll bandunk 3000 krutt rupiancho khorch asa. Mopa ganvantli zomin dusre ievzonne khatir vaporchi. Dabollechem vimantoll Gõykarank puro, Mopa-chem vimantoll Gõykaram poros Maha-raxttrak odik faideachem zatolem.
Caridade Pereira
Ponnje.
GMC-icho kanttalo Sorkar lojek poddlo!
M.S; Goychim tinui Sorkari hospitalam ani dusrim Bolaike Kendram-(Health Centres) khup mellim astat ani lokanche bolaikek hem chodd vaitt mhunnon Prakash Sar-dessain Niti Sobhek ulo marlolo ani choukoxi korunk maglelem. Favo te voiz nant, kaim pavtti norsi piddevontanchi sud ge-nant, mixinam moddleant konnank poddlelem nam oso tannem xinn kelolo.
Ghelea Marsa mhoineant Mumboiche Niti Sobhen hacher choukoxi korunk lailli ani atam vako vo report jahir kela to vachlear, Sorkari fuddareank mottich loz.
Khorem GMC ek vhodd hospital amchem, punn thoim veta thoim melle-ponn dista. Kottinim Sorkar poixe korchita motte-motte voiz thoim asat, tor favo ti nitollkai kiteak nam.
V. Rane, novea Bolaike Montrean poilim-poilim ili sod’pus kel’li ani amchi sorkari hospitalam sudor-tat oxem dislelem. Punn atam mesma licao, adlean chalu mhonn ugtem kollon ieta.
Aam admi Sorkar, loka khatir bhesbore upai ghetolo mhunn bhas dita, punn topasunk gelear somestanchea kannank vaingim bandta. Xi, xi .. loz hi motti, osli ollxik Goychea lokak kiteak favo zaunchi.
Socorro Fernandes
Vhoddlem Goy
‘Fuddareanchim Festam’ ogrlekh manlo
M.S; Fattle pavtt tumi ‘Fuddareanchim Festam’ hea vixoya voir tumi boroilolo ogrlekh ami ruchin vachlo ani tache vixim don utram boroin-xim dislim. Khorench ami Gõyant vhoddlea doba-jean ani ghonnghonnan igorzanchim ani Kape-lanchim festam kortanv. He dobaje fokot amche bhaile, atmik faideachem kainch disti poddona. Zor amkam atmik mon naslear ami kortanv tea festank kosloch orth aschona. Dor ganvchea vo vaddeachea askarea-chi vo askarinnichi porob ami kortanv ti zavnk zai amkam atmik faideachi. Punn azun amkam bhailoch dobazo odik manta ani ami toxem korunk axetanv. Festam ietat tednam ami fest-achea Misak zaitea padrink apoitanv, fokot amkam nanv zoddunk. Halinch Sam Pedr ani Sam Paul ani Sam Juanv him festam kelim, porom-porik mouza keli ani kitem kelem? Tea disa tin-char tori obghatachim morn-nam zalim. Konnak sukh ani konnak dukh.
Jeremias Fernandes,
Sant Cruz
Minacho Udyog konnachea faideak?
M. S; Junache 28ver, V.Ixtt-achea ankar tumi Gõyant choltolea mina-cho udyog konnachea faideacho zata te vixim bariksannen khobor dilea ti khorench gorjechi. Gõyant 60 vorsam fattim minacho udyog suru kelolo tednam Gõychea lokak bhov faideacho zalo. Zaitea lokak thoim nokreo mell’leo; kitleach lokan aplem udarposonn tea udyogantlean kelem. Punn jitlim vorsam bolan-ddun gelim ani sonvsarant novim-novim tontrik iontram toyar zalim tednam thavn minachea komponeamni kamda-rank nikllaun tim iontram haddlim, komponechim kamam soddsoddit zavnk laglim. Disandis khupuch vegllem disunk laglem. Atam ho dhondo soglloch poriavoronnacher vaitt haddta, mon’xache bholaikecher-ui mar gha-lta. Poriavoronn mon’xak chodd gorjechem, tem ibadd zalear mon’xa-chean anik jiyeunk zaunchem na. Tumi osleo khobro divn odhikarean-che dolle ugoddche. Hem kortana tumcher-ui ghod-die mar poddtolo, punn porva korchi nhoi.
Nicholas Fernandes,
Dil’li.
‘Sam Juanv-ak okman’ lekh avoddlo
M.S; Tomazinho Cardozo hannem ‘Polloilam Tem Boroilam’ hea mathallea khal veg-vegllea vixoyan-cher lekh boroita tem amkam khup avoddta. Fattle pavtt tannem ‘Sam Joao-ak Okman’ hacher boroila. Koxe porim bhurge ani mouz kortole lok bayamni uddkeo marun piyevpachem udok mhellem kortat, Sao Joao-achem fest lagim pavtana disallim potram kitlech ‘advertisement’ uzvaddaitat tem polleyat mhunn Tomazinho baban aplea lekhant suchoilam. Khorench, hea festachea nanvan dhondekar duddu kortat. “Mrs. Sao Joao ani Mr.Sao Joao” osle toktte ghalun jahirateo potran-cher distat. Oslem pollevn ami Kristanvam ogim ravtanv, konnuch hacher nixedh marina. Oslea vostuncher ami rokddoch nixedh marunk zai. Hem sogllem cholta Gõyant, bhaileam bhonvddekarank oddun haddchea hetun. Mr. ani Mrs. Sao Joao oxem mhonnpacher Krist-anv borovpeamni nixedh marcho.
Tome Carvalho,
Navele
Iskolamni lingi xikxonn gorjechem
M. S; Halinchea vorsamni amchi tornni pillgi khuinche-i dixen veta tem pollelear akant ieta. Atam sonvsar sudorla mhonn-tat. Hea sudarlolea sonv-sarant mon’xachem mon odik korun tornna-tea chedde cheddvanchem jivitacher vaitt probhav vo ‘influence’ poddpacheo vostu hatant poddot asat. Kompiutor ani ‘internet’ itlem faideachem ani sevechem asa, tache vorvim kitlinch kamam suddsuddayen korum ietat. Punn dusre vatten internet-ar pozoddponna-chim chitram ani fottu disti poddtat, tanche vorvim bhurge ani bhurgim vaitt rostear pavunk xoktat. Dekhun iskolamni adinch tankam linga vixim borem xikxonn dilolem zalear borem zatolem aslem-xem amkam dista. Kitem vaitt ani kitem borem hachi tornnateank vollokh divop chodd gorjechem.
Frederick Mendonsa,
Kudd’ttore.
Moddganv akantacheo ghoddnneo
M.S; Hea disamni Moddganv xarant chodd bhirankull ghoddnneo zavnk lagleat. Montir torsadi ani her hatiaram mell’leant mhonnlear chodd bhirantichi gozal. Haka lagun lokacher boroch akant aila. Amche pulisen mat chotrayen dolle dovorpachi goroz asa. Gõyant akantvadi ani ugrvadi bhitor sorlole asat. Te khoinchea-i vellar koslo abghat kortit tem sangunk zaina. Disandis Gõy amchem choranchea ani markoranchea hatamni poddot veta. Devanuch tem samballunk zai. Gundda Gõyant ievnk poile amche rajkoronni zababdar asat. Kiteak, sangtat te pormannem rajkornni mon’xamni apnnak rakhunk vo aplea add asa taka domaunk vo nattak korunk bhailea gunddank Gõyant haddleat mhunn sang-lolem aikolam. Hachi khatri konn sodta zalear rajkoronneanch kodde melltoli.
Vincent Carvalho,
Aldona
Dhormanchi vollokh diunchi
M.S; Abrilache 26ver V. Ixtt-acher Pio Esteves baban “Amche Dhorm’ ani Xikovnn” mathallea khal boroilolem borovp hanvem vachlem . Musolman dhormachi vollokh diun, bhes-borem kam’ kelem. Ami Kristanv Hindu ani Musolman ekvottan jiyetanv, Gõyant xanti asa, dhormam modem kosloch vegllochar na. Mhonntoch, dor eka dhormache porbanchi, tanche poromporechi oxe toren borovn mahiti diunchi. Musolman dhormache Ramdana vellar koxe upas kortat, ostoreo mosjidant kiteak vochonant hache vixim tumi mahiti dilear borem zatelem aslem.
Manuel Fernandes, Kutt’tthalle.
Sigrettincher chodd kor ghalcho
M.S; Dor vorsa sonvsa-rant ‘Anti-Tobacco Day’ monoitat, ani loka modem sigretti voddpacher vo fuskavpacher add zagru-tai nirmann kortat. Punn tancher bondi ghalpacher konnakuch xokti zaina. Sigrettint eka jin’sacho vikhar asa, to mon’xa-chem jivit sarkem mornnak pavoita. Hea vikhari podarthak lagun kitlo lok morta tem sangunk zaina. Jevnna-khannacheo vostu disandis mharog zait vetat; sigrettincher sorkaran chodd kor lagu kelear ghoddie il’lem boreponn iet kai?
John Serrao,
Navele.
Konn laitat, konn katortat?
M.S; Gõyant fattlea vorsamni vanamautsov monoitale ani zhaddan-cheo rompeo, follanchim garfam laitale, punn atam kaim zageancher zhaddam katrun uddovpa-cho utsov cholta mhonnlear fott zaunchi na. Zaiteam zageancher lokan lailolim zhaddam boltech monis yeun katrun uddoitat. Hem polleun dukh dista. Zhaddam katrun amkam kainch vaitt zainaxem dista, punn jem vaitt amkam zata tachi amkam khoboruch asona. Zhaddam ani nisorg mhonnlear mon’xa-che pulmanv. Zoxe pulmanv mon’xak jiyeunk adar ditat, favo titlem prann-vayu ditat toxim amchim zhaddam chodd molachem kam’ korit asat. Dekhun zata titlim zhaddam lavnchim.
Nila Naik,
Mandur
Adli GMC atam Sôd Kendr korchem
M.S; Ponnje xarantli Gõy Voizki Kolejichi adli imarot aiz rikami zaloli asa. Hi Asientli poili voizki kolej, tantum kitle nanv voste voiz zaun bhair sorleat; aiz hi imarot Gõychea daizacho ek vantto, ti imarot rikami sanddunk favona. Tantum Xon’sodan Kendr (Research Centre) ugoddlear chodd faidea-chem zatolem aslem, oxem mhaka dista. Toxech, Gõy Vidyapitta-che kitlech toreche vibhag asat, tosle-i thoim ghalum ietale. Hi iedi vhoddli imarot ibadd zaunk diunchi nhoi, punn ticho boro upyog korcho. Oslench anik-ui itihasik daiz asa tacho-i faido kaddcho mhunn magnni.
Noel D’Souza,
Saliganv
Goyant-ui Maramari, loka modem duspott
M.S; Halinch Moddganv xarant don pongddam modem kizilam zaun chodd maramari zaleo ani akh’khem Moddganv xarant kollkollo suttlo. Kitlinch lozam foddlim, kitleach vostuncho ani mhalacho ibadd kelo. Lhanxim kestanvam korun zhuzam suru kortat. Somazache dusman hem kam’ nettan choloitat, borea mona-chea mon’xamni aplem borem utor ghalun uchambollai chodd zaun-che poilinch xanti haddpache upai vaprunk goroz. Punn oxem korunk konnuch kallji ghena. Hakach lagun amcher upraslole dusman aplem boll vapurtat tancher pulisen chotrai dhorchi. Loka modem futt ghalun boro vavr fattim uddovpa-cheo tanchi ievzonn hi.
Joao Crasto,
Saliganv
Sigrettink lagun kankr vaddta
M.S; Vixv Bholaike Songhottnneche khobre pormannem, sonvsarant dor vorsa sigrettink lagun 5 milhanv odik lok morta.
Sigretti voddtoleank chodd kankrachi pidda zaunk pavta mhunn voizamni kel’lea obheasa vorvim gomun ailam. Veta thoimsor kolejimni ani iskolamni porian lhan-lhan bhurge sigretti voddlole disti poddtat. Tankam avoi-bapain sigrettinchea vaittachi vollokh divpachi chodd goroz asa. Punn atanchea avoi-bapaik aplea bhurgeank dekh-rit xikovpak ani borea-vaittachi xikovnn divnk velluch na. Tim apleach sonvsari kamamni budd-lolim asat. Oxem zaunk favo naslem. Sigretti voddun kuddik kitleo pidda zatat tem sangun bhur-geank zagrut korchim.
Denzil Rocha,
Moddganv.
Teknikal xikxonn vaddounchem
M.S; Amchea iskolamni xikxonn mellta tem nokreank upkarta toslem zalear sangunk kotthin lagta. Karonn amche bhurge xikun pas zatoch nokreo mellunk borench avgodd zata. Gõyant karkhanne asat tantum upkartat tosle kamdar amchea tornnateam modem tankam mellonant mhunn te sangit asat. Dekhun atam amchea iskolamni zata titlea udyogank vo kar-khanneank upkarta tos-lem xikxonn diunk vavur-chem. Mhonnge, teknikal xikop gorjechem. Aiz-kal tornnateank klarikal nokreo mellunk zobor avgodd. Torui astana amchea iskolamni chodd-xe klarikal nokrean-chech kamdar toyar zatat. Hangasor favo tosle kamdar mellonant mhunn karkhanneache dhoni Gõyam bhailea lokak Gõyant kamak haddtat.
Haka konn guneanvkari?
V. Fernandes,
Agxe.
Mandovi pulacher ieradari
M.S; Mandovi pul don-ui vattanche ieradarik ugto kela tem odhikareamni chodd borem kelam. Pula kodde Ieradariche Pulise-chi Interceptor jip asloli disti poddta. Mhonntoch, vahanam choloitoleank xiddkavnni zata. Punn ek pavtt thoimsorli ‘Interceptor’ jip vetoch vahanam magir att-patt, dhor mhoji fatt korun rosten dhanvtat, konn-konn overtake korun vetat. Haka lagun obsoeg ghoddum ieta. Dekhun, pulachea don-ui bazumni ieradarichim sinalam (signals) ghalchim, speed limit dakounchi, pulacher overtake korunk addvarchem, toxench soglleam disalleam ani satolleam potrancher ieradariche kaide ani sinalanchi mahiti divpi jahirateo porgott korcheo. Konn-ui he kaide moddta tachem cholovpachem lisens kaddun gheunchem. Na tor konn porva korchona.
Jose Damiao Costa,
Karona.
Sant Annachê Igorjêchea vavrak survat
M.S; Fattlea vorsachea pavsan Sant Annachê Igorjêchi poristhiti borich perigachi asli ani soglleank ticho usko aslo. Itli nazuk 17vea xek-ddeantli igorz moddon vochot mhunn bhirant distali. Ti Igorz Gõychea purvilea daizacho ek vantto. Kamat sorkaran ti sarki korunk upai ghetle mhonn vhodd xabaski favo. Arkivak ani Arkiliojik toxench heru-i sonv-sthank zannim he purvile kolechi vorixtt imarot samballunk fuddem sorle mhonn amche vhodd upkar ani dhin’vas. Ho vavr veginch somptolo ani bore toren zatolo mhonn amkam khatri asa.
Thomas Fernandes,
Kuddka
Hospiciont meloleancheo kuddi bhair dovortat?
M.S; Jivea mon’xak man asa titloch melolea mon’xache kuddik-ui ami man divpachi goroz asa. Hem sangtam kiteak Hospicioche ‘morgue’ bhoron tantum zago nam. Dekhun meloleo kuddi bolkanvant dovorloleo pollevnk borem disonk nam. Dekhun Hospitala-chea odhikareamnim upai ghevche. Zaite pavtti koslo-i marekar prosong uprasta ani oxem ghoddum yeta ti gozal veglli. Meloleancheo kuddi bhair dovrunk favonam. Chodd kall-ui dovrunk favonam. Morgint konnachi-i kudd chodd kall urlear te kuddi vixim nirnnoi ghevcho ani te kuddicher nim’nne sonvskar korche.
Navis de Souza,
Mhapxem
Open schools gorjechim
M.S; Dor vorsa hozara-mnim bhurgim barave-chea ani dhavechea porikxank bostat ani xemboreamnim bhurgim porikxa napas zatat ani magir niraxiponn ghevn iskolak anik vocho-nant. Osleam bhurgeank khorench ‘open school’ ek boro upai. Tankam vho-ddilamnim xikop soddi-nam zavnk adar divcho. Xikop nastanam aichea somazant kiteakuch upkaronam. SSC mhonn-lear kainch nhoi, ‘open school’-am bhurgeank pas zavnk khup adara-chim. Kerimchea-i ganvant oslem iskol asa tem Peddnnechea napas zaloleam bhurgeank khup faideachem. Heam isko-lamnim vochun bhurgean-chean nhoich SSC, punn 12vi legun korum yeta.
Patrick Fernandes,
Peddnne
Udkachim tollim samballchim
M.S; Gõyant zaiteam ganvamnim adlim udka-chim tollim asat. Adlea kallar Gõyant bhorpur pavs poddtalo ani tim tollim vorosbhor udkan bhorlolim astalim. Punn atam team tolleamnim udok nam zavn tim sukleant. Sukunk ek mottem karonn asa, tem mhonnlear team tollean-chi konnuch vaspus korinam. Tim matien purovleant ani taka kholai nam zavn tantum pavsa-chem udok dhoronam. Hanvem adim kitlech pavtti hacher lokx ghalchem mhonn borovn suchoilam, punn konnen-ch kan halounk nam. Hea tolleanchea udkan xim-pun amchea adlea lokan kitlem varvem, bhaji-palo, vaingonn lavn utpadon kelam. Aiz amkam sog-llem posreamvelem ani Belganvchem verdur ani her jinos yetat. Hem sogllem duddu asa mho-nntoch aitench mell’lem. Punn tem sogllem kal-porchem hachi konn porva korinam. Tollim uspun kholavchim. Hem kam’ Panchayatin korchem.
William Rodrigues,
Ponnji
PTA-cho koslo faido?
M.S; Iskolamnim Parents-Teachers Associations ghoddlolim asat. Heo songhottnna bhur-geanchea boreponnam khatir ghoddleat, avoy-bapain apleam bhur-geanchea xikpachi vavra-chi khobor ghevchea hetun. Punn kitlim avoy-bapui aplea bhurgean-chea xikpa vixim chotur asat zait? Aple bhurge vhoddle zaleat, tanchi kiteak ami khobor ghevchi, oslem mon bhitor sorlam. Hem sarkem nhoi, avoy-bapain apleam bhurgeanchi iskolamnim, kolejimnim vochun prinsipala vo xikovpeam kodde khobor ghevnkuch zai. Bhurgim vaddtat tednam tankam vhoddi-lanchi chodd goroz asa; hem monant dhorunk zai. Bhurgim porikxek napas zatoch dukhi zavn koslo faido? Hanv kednam kednam-i iskolant vochun khobor ghetam, toxem kelear sarkem gomta.
Flavia Mendes,
Aldona
Sigaram add dis
M.S; Dor vorsa Ekvottit Raxttranchi Songhottnna Mayache 31ver tobacco vo sigaram add dis sonvsarbhor monoita. Bharotant 14 tok’ke xikpi sigaram fuskaitat mhonn odmas asa. Sonvsarant mortat tea loka modem 10 zann sigarank lagun mortat mhonn sangtat. Iskolak vetole lhan bhurge porian sigaram voddunk lagtat, tankam avoy-bapaichem ani xikov-peanchem margdorxon-achi goroz asa. Ekuch dis kariavolli keleo ani ulovpam kelim mhonn faideak poddpachem nam. Dekhun bhurgeank voros-uibhor tankam sigaram voir bariksannen somzonni divnk zai ani sigaram voddun kitlem vaitt zata tachi vollokh dilear borem zatolem.
Guilherme Carvalho,
Mumboi
Kazareanche proxn vaddtat
M.S; Atanchea sudarlolea kallar kazari ghov-bailanchim kizilam vaddot asat, dogam-i modem somjikayen proxn suttave korunk upai ghenant. Somjikai ani sosnnikai nam zavn ghorabeamnim duspott zata. Ghoravi zhuzam 50-60 vorsanchi legun kuxin ravnk sodtat. Gõyant kuttumb seva kendr cholta, Pri. Socorro Mendes oslo vavr boro korta. Tacho adar ghevn somjikayen survatekuch proxn suttave korunk vavurchem. Oddchonnek sampoddloleamnim vo tankam adar ditoleamnim bori vatt dakounchi. Ganvamnim somudai asat.Hea somudayamnim aplea vaddeantlea ghorabeank adar dilear vaitt zavpachem bond zatolem aslem.
Martha de souza,
Saliganv.
Koslem sudarop korchem?
M.S; Gõyant ghoram imaroteo bandpacher ganv-ganvcho lok chodd tapla ani sorkaracher kolpola dekhun amcho mukhel montri Digambar Kamat sudarop korunk eke toren naka zalear dusre toren koxem korchem tem sanginant mhonnta. Punn lok anik kitem sangtolo? Gõyant amche dongor ani zhaddam katrun ximitta-cheo imaroti bandun kelolem sudarop naka. Amkam zai amchea tornnateank nokreo mell-pachem sudarop, porya-voronnacher add vocho-nant tosle karkhanne zai. Gõychi lok-vosti vaddta mhunn sangtat. Punn hi lokvosti bhailea lokachi hangasor yevn ravlolean-chi. Ganvam-ganvamnim ‘developers’ yevn amchea lokak fottoitat ani apunn girest zavn vetat. Oslem sudarop amkam naka.
John Serrao,
Gram Sobhank xabaski!
M.S; Gõychea kaim ganvcheam Gram Sobhank hanv xabaski ditam; teo atam zagrut zaleat toxeo her-ui ganvcheam gram sobha-mnim zagrut zavchem mhunn ulo martam. Hoch vell, atanch ami koddok ravlear borem zatolem, nam tor bhaile yevn hangasor dada zatole. Amcheam bhurgeank te lekhchenant. Khorench, Gõykar-ui eka vellar bhailea ganvamnim gel’le punn tannim aplem kam’ korun sust ravle. Tannim kednach Gõyant cholta tosli dadagiri konna lagim thoim korunk nam. Dekunuch Gõykaramnim borem nanv zoddlam. Chotray dhorat, Gõyant ‘mega-projects’ yevnk dium nakat, nam zalear fostoleat.
F. Fernandes,
Divar
Karvar Gõyak zoddpachi yevzonn
M.S; Halinch potramnim khobor dilolea porma-nnem amcho Montri bab Churchill Alemaõ Karvaracho zil’lo amchea Gõyant vilin korunk yevzonn manddta ti kitlea faideachi zatoli tem amkam konn sangtolo? Karvarchea ani Gõychea lokachi sonskrutay ekuch mhunn to sangta. Punn pollevnk gelear Karvar-karam ani Gõykaram modem kitlo ekmell asa to ogllo unno disun yeta. Gõychench karbar sarkem cholonam ani fuddarak Karvar vilin kortoch kitem zatolem? Goroz tench korunk amdaramnim vavurchem.
Patrick Fernandes,
Querim.
Akantvad nivarunk zagrutay zay
M.S; Bharotant veta thoimsor akantvadacheô ghoddnneô zatat. Halinch Jaipur bomb-sfott korun kitlech zann mele ani kitlech zann zokhmi zale mhunn ami potrancher tor vachlam. Atanchea kallar akantvadi chodd vaddleat, lokacho jiv kaddop tancho sontos zala. Gõyant-ui akantvadacheô ghoddnneô zait mhunn Gutpchar Khatean xidd-kavnni dilea. Dekhun pulisên he vixim il’li oglli fikir ghevnk zay. Modd-ganv relvê sthanar darvon-ttear lôk detective door asa tantlean vochonas-tanam dusrech vatten yeta-vetat. Oslea loka-cher pulisên chotray dovrop gorjêchi. Kosli-i vaitt ghoddnni zatoch magir upay ghetole mhunn ravtat gay? Gõyant yevn lipchoriam ravtat, pulisên chotrayên pollevchem.
Luis Mascarenhas,
Saliganv
Renv kaddun dorya bhitor sorta
M.S; Gõyant veta thoimsor gorje bhair imaroti bandpacho vavr cholta. Heam banda-vollink material zay to khoincho haddtole? Ho vichar ami korpacho. Ghoram bandunk ximi-ttuch puro mhonnlear zainam, taka renv-ui zay. Hi renv veta thoimsor dorya vellancher ti kaddun vhortat ani dorya vello kobar kortat, somdira-chem udok ganvant bhitor sorunk laglam; magir ganvant budd’tteô aileo mhunn bôbô martat. Soimban apleo ximo purvim kallar thavn tharailoleo asleo teo atam monis aplea moste-ponnan ani gorvan bhoron nisonnton korta dekhun atam soimb mon’xacher kolpolam ani kolpota. Tori amche dolle azun ugddo-nant. Bharotantleam zaiteam rajyamnim soimbacheo durgho-ttnnam uprastaleo punn Gõyant mat toslem kainch zavnk naslem. Punn kosli-i vaitt durghottnnam vo gho-ddnni zait zalear ti amcheach guneanvan zatoli mhunn ami monant dhorunk goroz. Peddnnem talukênt nodintli renv kaddpacho vavr mottea nettan cholta. Hacho porinnam’ atam disonam zalear kednam tori disti poddtoloch. Dekhun ho vavr bond korchoch poddtolo. Vaitt ghoddnneo zatat tednam nennar ani gorib lok luskonn bhogta, girest ani astig lok sust asta.
Sabina Furtado,
Chinchonneam
Imarotinchea sondasanchem udok bayamnim
M.S; Gõyant ganvam- ganvamnim vhoddleo-vhoddleo imaroti bandtat tache sondas astat; heam itleam sonda-sanchem mhellem udok khoim vetolem? Dubava viret udok zomnint jirtolench. Dispott’tem udok zomnint jirta tem magir lokachea baya-mnim pazortolem ani lokacheo bayom kusto-leo. Bambolle foujechea sondasanchem udok jirun Merxeche zhorint pavun zhorichem udok ibadd zalam mhonntat toxem bayanchem-i udok kus-tolem. Hacher konnem tori chintlam zait? Jeo imaroti bandtat ani bhailea lokak haddun Gõyant bhortat tacho kitlo vaitt porinnam’ Gõychea lokacher kitlo zatolo tem zanno tumi? Oslim sabar torechim vaittam Gõykarancher uprastolim ani magir kosloch upay aschonam. Chintat.
Joseph Fernandes,
Raia
Santanchi Igorz moddot vetoli
M.S; Tisvaddêntlea Santana ganvchi vorixtt ani nazuk igorz moddon poddtoli ani purvili kola padd zatoli mhunn ugddas korcho poddta. Fattlea vorsa pavsan tiche fator konsllun poddlole tednam odhikari yevn pollelem ani durust korpacho potrancher il’lo boball kelo; punn uprant soglle jhemele ani nhidle. Atam hea vorsacho pavs suru zavpachê vattêr asatanam tannim te igorjechea kamak hat ghala. Itli nazuk kolên bandloli igorz moddon poddlear kitlem luskonn zatolem tem fokot itihas zanno tankanch somzota. Kiteak amchi itli besar-may zata tench chintunk avgodd. Konsllunk laglear ti sarki korpak kottin zatolem.Dekhun, tannim hatant ghetlolo vavr atam favo te torenuch korcho mhunn amchim magnnim.
Thomas Fernandes Santana
Kochreak zago nam?
M.S; Gõyant itlo lôk vaddla ani vaddot asa, titlo hea lokacho kochro-i vaddot veta. Punn aplo kochro kaddun rostean-cher ani vhallamnim uddovnk favonam. Kitloch lok aplo kochro haddun motoramnim vetanam rosteanchea degancher uddoytat. Hem ek mottem odruxtti kortub. Gõyant hea fuddem kochreacho proxn anik suttavo zaitso nam koso dista. Ami dor eklean ap-aplea kochreacho proxn suttavo korpachi goroz asa.
Joaquim Correia,
Pomburpa
Gõyant pulisecho unnav kiteak?
M.S; Gõyant pulisancho unnav asa mhunn aikun amkam vegllench dislem. Oxem zalear nagrikanchi surokxa koxi zatoli? Disan-dis Gõyant kosle-kosle sobhavache monis bhitor sortat tem konnacheanuch sangunk zainam. Fattleam disa-mnim Ponnje, Moddganv xaramnim kitleoch chorio zaleo, anik zait kitleo tem konn zanno? Ratcho paro korunk pulis odhikareanchi goroz asa. Pulisamnim promannik-ponnan aplem kam’ korunk goroz.
Peter Fernandes,
Kolva
Porbim ani Xabaski V.Ixtt-ak
M. S; Fattlea V.Ixtt-ar fuddlea panar tumi, amchea mannkulea V. Ixtt potracho Omrut Utsov somarombhtat mhonn fuddlea panacher amontronn dhaddlam tem ami vachlem ani vhodd khoxalkay bhogli. Hanv bhurgeponnar thaun Vavraddeancho Ixtt vachit ailam. Khorench ek potr odik korun amchim Katolk toxench Konknni potram cholovnk borench kottin zata, tankam advertisement mellonant, te tor mell’lole zalear adar zatolo aslo. Amche Gõykar porian Konknni potram soddun Inglez potrancher aple advertisement porgott’tat. Tiatrist porian Inglez potrancher ghaltat; oxem kelear Konknni potr koxem jivem urum yeta.
Xabaski tumkam ani Pilarche Sonvsthek, ti apleam vangddeam vorvim V.Ixtt potr samballta. Amchim tumkam porbim.
Caridade de Souza,
Saliganv
Lokak fottoun duddu ghetat
M. S; Thodde chor daram foddun bhitor sortat ani chorun vhortat ani kaim chor ratche nam tor disache atak korun chortat. Punn atam onek toreche chor amche modem ubzoleat, te bore nhesun yetat ani apunn gorjek sampoddla vo anik kitem tori bhulovpacheo gozali sangun kitlech zannank nagoileat. Amchea lokan chotur ravnk zai. Heam disamnim ani osleo gozali ganvam-ganvamnim ghoddloleo aikoleat. Konnakuch lagim dhorcho nhoi. Zaiteam zannanche hozaramnim duddu vheleat. Onollkhi monis khoro, punn to boltech toren ollokh dakhoita. Apun omkea-cho soiro, apunn tujea omkea-omkea mon’xak ollkhotam mhonn sangun fottoitat. Osleam mon’xank pulise kodde divche, ani pulisamnim lokachi surokxa korunk zai.
Santan Rodrigues,
Siole
Keri-Tirakol Pul Bandcho
M.S; Tirakol ganvantlea lokan Keri-Tirakol pul bandcho mhonn maglam. Ho ekuch vaddo Keriche Panchayaticho nodi poltoddi urta. He vatten bhovxik yeradari nam zavn lokak borech tras zatat. Hea lokak ekuch feribott asa. Tirakolchea lokak bazarak vochunk Peddnneam poros Maha-raxttrant odik lagim poddta. Sorkari kamam khatir ani bhurgeanchea xikxonna khatir Pedd-neam nam tor Mhapxeam yevchem poddta.
Dekhun Keri-Tirakol pul bandunk chodd gorjechem ani amche odhikari hem kam’ veginch kortole ani Tirakolchea lokak ek dennem koxem ho pul zatolo mhonn axa ballgitam.
Agnel de Souza,
Keri
V.Ixtt-ak Omrut Utsovachim porbim
M. S; V.Ixtt-achea fattlea ankar tumchem amon-tronn vachun ami chodd ani chodd khoxi zaleanv. Ek potr, odik korun Konknni potr 75 vorsam porian jivem urop mhollear ek vhoddlem ojapuch. Hanvuch zanno te pormannem Vavra-ddeancho Ixtt satollea vangdda ani tache uprant choltalim tim sogllim Konknni potram morot gelim; punn ho Vavra-ddeancho Ixtt aiz legit jivo urla. Nhoi anik kiteak bogor taka Povitr Sobhecheam Vhoddilan-cho axirvad asa ani atam itlim vorsam Pilar Sonvsthechea-i vhoddi-lamnim taka soglo tenko dila mhonn gomta. Devak argam ani tumkam sompadpeak ani adari vavurpeank toxench hanv mhojim porbim pattho-itam. Adlea kallar Gõychea Mha-Gonvlli Bapache-i sondex yetale mhonn mhaka ugddas asa; te Purtugez bhaxen astale punn tachem bhaxantor-ui ditale, konn Purtugez nokllo tankam vachunk sompem zata-lem. Atam oslem kaim yena zait ghoddie Diosezan Masik Renova-cao uzvadda yeta. Torui astanam Konknni potrak amchea Mha- Gonvlli Bapan kednam kednam-i aple sondex, Renovacao-cher porgott’tat te porian hea V.Ixtt-acher porgott korunk tannim dhaddlole zalear khup vachpean-chea faideak poddtolem aslem. Anik ek pavtt tumkam porbim ditam ani V. Ixtt sodanch jivo urcho mhunn mhojem nomr magnnem.
Joaquim Sequeira,
Mhapxem
V.Ixtt-ak Porbim ani dennim
M. S; V.Ixtt-a vorvim amkam Omrut Utsovachem amontronn pavlem. Amchem opurbayechem V. Ixtt potr 1944 vorsa thaun Pilar suru zalam mhonn hanv somzotalim. Tednam hanv lhan aslim, punn mhoji maim Vavraddeancho Ixtt hem char pananchem potr ghetali, ami tem sodanch vachtaleanv. Tacher zaite motte padri zaum dotor artig boroitale. Ami tor Purtugez noklo asleanv mhonntoch tem vach-pachem soddun Konknni asat teo khobro ruchin vachtaleanv. Hem ekuch Katolk potr amkam mantalem. Dusrim potram aslim punn ami titlim tim ghenasleanv.
Hea vorsa taka 75 vorsam bhortat mhonn aikun khoxalkai bhogli, kiteak fuddlea vorsa mhaka-i Devan dovorli zalear 75 vorsam bhortolim. Hem monant dhorun V.Ixtt-acho ani mhozo Omrut Utsov folladik zavnk 15 nove suskridor dhaddunk hanvem tharailam; nam tor mhoje thaim ghoddta te porim V.Ixtt-achea fundak mhajea hatantlean ful na paklli bhettoitolim. Tumkam borem magtam ani porbim ditam.
Candida Mendonsa,
Mumboi
Tuvem amkam adar bhasailoi mhonn tuka ami chodd ani chodd Dev Borem Korum mhonn-tanv. Khorench amkam tujeam osleam sohokareanchi chodd goroz. Tum Borem vachop vistarpi mhonnum yeta.- Sompadpi.
Festam amchim tim, khup pokim!
M.S; Felix P. da Cruz-ak mhoji xabaski. Ami Gõykar Festamkar - ho bes-boro niyall tannem V.Ixtt-ar amkam dilo. Orthabhorit festam korunk boreo suchovnneo tan-nem keleo. Aldonchea, Quitula Irmitint ghoddloli khobor tannem amkam ugoddli. Armosanv ani fogotteo thoddeo korun ani poixe samballun kopelant somestam khatir gayonanchim pustokam ghetlim. Hem khorench XABAS TUMKAM mhonnpachem. Fozne, armosanv, muzgacho ghonnghonn ani foren battli ugoddlear umed ieta, punn ti bhaili umed. Nizachem fest mhonnxi amchem bhavponn vadd-chem, kuskeponn-dhongiponn nittovchem, Jezu nanvan ani Tache xokten kalliz amchem ekamekak ugoddchem. Tednach fest amchem orthaborit zatelem, Borea Bapak tem mantolem. Jivitachea pustokar oslem fest somarombhlem mhunn bhangarachea okxoramni tem borovn urtolem.
Socoro Fernandes,
Vhodlem Gõy
Mandovi Pulachi bhirant, kitem kortat?
M.S; Gõychea disa-lleamni Mandovi Pula-chea khambeak 7 metram futt gelea mhunn sanglam tem aikun jivak bhirant aili, ani dor disa don pavtti amkam tea pulavlean provas korcho poddta, to moddot zalear kitem zatolem kai, oso husko rokddoch amchea monant ailo. Sorkaran atam te vixim bhov fikirin nirnnoi gheuncho poddtolo. Mandovi nodintlean minache barjeo vetat mhunn sogottuch zannot astana tachi poilich bondabost korunk zai asli. Hea pulachi poristhiti vaitt doxer pavche adim durusti korunk zata title vegim upai ghevche.
Nevil D’Souza,
Aldona
Gõy samballat
M.S; Tumcho Ogr-lekh, ‘Gõyant Somajik Zome Tankam Amcho Tenko,’ V.Ixtt, Julai 12, mhaka avoddlo. Amchem xantichem Gõy atam uchambollayechem zata. Ami vinchun kaddlolo sorkar amkam fottoita.
Dusrim kortat ami-i korum-ia, hem mon amchem zalam. Gõy samballche boldek Gõychem ami nisonnton kortanv. Duddvanche axek amchea purvileamni amkam kitem samballun dovorlam tem vikun kabar kortanv, ani amchea Gõyant ami niraxi zatanv. Amchim xetam-bhattam ani dongor atam il’le-il’le nopoit zatat. Gõy atam bhaileanchem zata, punn nhoi Gõykaranchem. Amchem mon ami ek korun ekvott ghott dovrunk zai ani jitlem vait, onit, bhroxttachar Gõyant bhitor sorta tacher ami zoit vhorunk zai. Oxem ami kelear amkanch nhoi, punn amche fuddle pinddkek amchem Gõy samballunk pavteleanv.
Ayres Sequeira,
Salvador do Mundo
Bizlecheo soryeo lambtat
M.S; Gõyant kaim ganvamni bizlechea khambeancher soryeo dhil zal’leo dixtti poddtat, ani kaim zageancher transformar-anchim boksam asat thoimsor-ui soryeo lambloleo melltat. Hachi chotrai amchea disalleamni fottu ghalun dakoilea. Koslo-i obghat ghoddum ieta. Ghoddlo zalearuch Bizle Khatem upai ghetolem oxem dista vo mhonnchem poddta. Bezababdarechea mon’xank lagun osleo vostu amche modem zatat. Teo vattaunk lagu zatolea odhikareanchem kam’. Bizleche kamdar vavurtat tankanch hi zababdari dilear borem zait. Torui Panchayatin tacher fikir ghevnk zai ani vostu tharear ghalunk vavurchem. Ho amchea borea nagrikancho husko.
Antonio Fernandes,
Majorda
V.Ixtt-achea borovpeank xabaski
M.S; Tumchea V.Ixtt satolleacher adim boroi-tale te Pri. Antonio Pereira, Pri. Moren de Souza, Pri. Nicolau Pereira, Pri. Antonio Francisco Souza hanche sarke bore ani fanki borovpi sompun gele, punn tanchea borovpan-cho azun amkam ugddas ieta. Zannvayechim borovpam te boroitale. Atanche borovpi Bona-venture D’Pietro, Toma-zinho Cardozo, Pri. Nevel Gracias, Felix P. da Cruz Ubaldo hanchim borov-pam bhouch ruchichim ani xikovnn divpa sarkim, tannim sodanch aplim borovpam V.Ixtt sato-lleacher borounche mhunn amchi vinonti. Pri. Almir de Souza boroitalo tem atam kiteak tannem bond kelam? Tachim-i borov-pam vachun Kristi xikovnn amkam melltali. Amchea ghorant zaitim potram-masikam ietat tim konn ruchin vachina, punn V.lxtt iena fuddem vachunk bostat. Tumchea borov-peank xabaski ditam.
Conception Lobo,
Saliganv
Malaria lagta chotrai dhorat
M.S; Gõyant malariachi pidda lokak lagot asa. Bholaike Seve Khatechea voizamni hacher vegim voizki upai ghevche mhonn amchi magnni asa. Adim ghoramni vokhdache fovare - spray martale, toxe atam marlole zoborxem gomo-na. Ganvamni mhellsann chodd zalea ani zollari vaddot asa. Heo zollari malaria zor ximpddaitat. Haka lagun amchea lokacher bhirant upraslea. Hea vorsamni Gõyant xembhoreamni lokak malaria zor lagot asa ani kitleach zannank falciparum zor lagla mhonn sangtat. Lokan-ui aplea ghora bhonvtim nitollkai samballunk zai. Udkachea vhallamni ani mellot tea zageancher kochro uddoitoleank xiddkavnni dilear bori. Osli zagrutai lokanuch aple modem haddpachi goroz asa.
Pedro Fernandes,
Kormolle
Rosteavele toktte kaddunkuch zai
M.S; Unchle Nitiso-bhechea margdorxona pormannem rosteamvele toktte kaddun uddoile tem borem zalem. Zaite pavtti hea toktteancher bemoria-dichim chitram ani nhesnnam ghalun jahirati ghaltat. Dadlea-ostorean-che bhitorlea kopddean-cheo jahirati sobhemazar ghalpachi choddxi goroz na. Bhitorle kopdde koxe ghalunk zai tem sogottuch zanno. Bemo-riadichea toktteank virodh korunkuch zai.
Joaquina Fernandes,
Kellxe
Gõyant onek vimantoll kiteak?
M.S; Gõyant lokak sarki bizli, udok na, tantuntlea tantum kochreacho proxn azun suttavo zaina, oxe torechim kitlinch gorje-chim kamam zainastana urleant. Gõyant anek vimantoll kiteak zai? Novem vimantoll bandunk 3000 krutt rupiancho khorch asa. Mopa ganvantli zomin dusre ievzonne khatir vaporchi. Dabollechem vimantoll Gõykarank puro, Mopa-chem vimantoll Gõykaram poros Maha-raxttrak odik faideachem zatolem.
Caridade Pereira
Ponnje.
Gram Sobhent Onit
M.S; Gujrati ani bhailo lok amchea Saloichea gan-vant aileat. Te apunn sot’ten uloitat, punn ganvchea lokak gram sobhek hajir zavnk sotea na. Hem gel’le gram sobhent spoxtt zalem. Panchayat chitnnis ani her panchamni amchea eka ganv-bhavak gram sobhek hajir zavnk nakarlo. Itlench nhoi, taka zobordosten bhair dovorlo. Saloi ganvant ‘Mega Projects’ ietat tantum kitlo bhroxttachar cholta to dakoit mhunn panchayati-che vangddi bhiyele.
73rd ani 74th Amendments to the Constitution panchayatink soglli podvi dita, punn sorkar hi podvi panchayatink favo korina. Ganvchi Ievzonn (Village Plan) panchayatin suru zavnk zai, sogllea ganvchea lokak hajir dovrun ani tanchea sohokaran ticho vichar zavnk zai. Hi ganvchi ievzonn uprant sorkarak dhaddunk zai, District Plan korche khatir. Punn oxem ghoddona. Town and Country Planning (TCP) khatem atam nopoit na dekhun TCP mega projects-ank man-eotai dita, ani porvan-gi divnk ani mandun ghevnk panchayatink dhadd-ta.Hanvem chov-koxi kelea tacher mhaka oxi mahiti mell’lea - TCP kha-tean mega projects man-dun ghetoch pancha-yatin kainch korunk zaina. Panchayat Raj nitin cholunk Gõyche porjen sorkara mukhar gombhir-tayen avaz ubarcho.
Ayres Sequeira, Salvador do Mundo.
Mega Projektank lagun uchambollai
M.S;Gõyant veta thoim-sor mega project vo ievzonno korun vhoddleo- vhoddleo imaroti bandunk vavurtat. Ganvchea lokak naka zalear kiteak mhunn tosleo ievzonno cho-loitat? Kolva-Ban’navle lokan vhodde khorayen virodh kela astana-i abuzponnam kiteak? Sarpanchamni bilddaran-che ani kontradoranche lakamni duddu ghetleat zait, ani atam tankam te portun divn teo ievzonno bond korunk kalliz zaina zatolem. Hantum kosloch dubav na mhonnum ieta. Ganvchea lokak gomoi-nastana bexttinch vhoddlim ghoram bandunk porvangeo dileat. Gan-vamni asat teach lokacho hanche kodde samball korunk ani goroz teo vostu mellovn divnk ghoddona. Torui, anik bhailea lokak Gõyant bhorunk sodtat. ‘Mega Projects’ khorench nakarunk zai.
Vincent Carvalho,
Aldona.
Gõy Vidyapittak Kendrio dorzo divpachi ievzonn
M.S;Bharotantlea kaim Vidyapittank ‘Central’ dorzo divpachi ievzonn ubi zalea. Punn Gõychea Vidyapittak ‘Central’ dorzo dilear kitlem faideachem zatolem, koslo faido vo boreponn melltolem, Gõychea xikpeank khoinche vatten boreponn ietolem hem sogllem bariksannen topasun pollevop gorje-chem. Gõyantlea Kolejin-chea prinsipalamni boska ghevn hacher boro khol niyall korcho mhunn amchi vinonti.
Jeremias Fernandes,
Navele
Gõyant pulisen chotur ravchem
M.S; Fattlea disamni Bengllurant bomb ghalun kitleach lokacho jiv gelo ani kitloch lok zokhmi zalo. Gõyant-ui osleo vaitt ghoddnneo zavnk vell naka. Dekhun amchea pulis odhikareamni zata titli chotrai dhorun surokxeche upai ghevche mhunn lokachem sangnnem asa. Azun amchea Gõyant xanti vosta, punn xantiche dusman Gõyant-ui asat mhonnlear fott nhoi. Khoinchea-i vellar dusman aplem boll vaprit tem sangunk zaina. Loka modem veta thoim dusman-kayechem bim vompunk lagleat. Gõyant adim soglleam somudayam modem kosloch vegllozar disti poddunk naslo, punn atanch nattkayecho devchar somudayam modem futti ghalunk lagla. Chotrai dhorchi, devcharak zoitivont zavnk divchem nhoi.
John Serrao,
Goa Velha.
Ponnjent udok bhorta, kitem kortat?
M.S; Atam polle pavsa-chea kallar Ponnjechea xarant ghoddta toxem adlea kallar kednach zalolem ami pollevnk na. Ponnje Pattear vechea rostear bosi-mandda lagim chodd pavs poddtoch itlem udok bhorta ki tevxilean cholunk zaina, motoram ani motorsaikuleo sarkeoch udkan buddtat ani injinant udok bhitor sorta. Ponnjent vhoddleo- vhoddleo imaroti bandleat ani bandit asat, punn udakacheo vatto dovrunk zai mhunn atanchea izneranche toklent vochona. Udkak adleo vatto vo kanal dovorlole te porian puroileat vo tantum kochreacheo raxi bhoron udkak vhanvun vochunk vatt mellona. Dekhun Ponnjentuch nhoi, heram-i xaramni pavsachea kallar tosloch proxn asa. Hacher konnuch upai ghevnk fuddem soro-na.Ghoram bandtana udkachi vatt poili dovrunk xiddkayat.
Joao Fernandes,
Agxe.
Gõyant borea-vaittank asro mellta
M.S; Gõyant disandis khup vaitt zait veta, hachem karonn ekuch - nitiche kaide sarke vevharant ienant. Zaite pavtti kaide kel’le asat punn te favo te ritin chalik laitana rajki monis aplem boll vapurtat ani aplea faideak poddta toxem kortat. 2006 vorsa Moddganvam Keralachea eka kontradoran 14 vorsanchea kiriadak marun kuddiche kuddke korun Mollem vhorun purlem. Mhonntoch hea darun mon’xachem kalliz kedem tem polle, hachi amchea pulisank khobor asli kai? Tosleo kitleoch ghoddnneo Gõyant zatat,ani zait kitleo mhunn sangtolo? Atam bhirantuch. Dekhun, kaideachea odhika-reamni kaide sarke choltat vo tancho goir-vapor zata zalear pollevchem.
Noel da Costa,
Moddganv.
Udok dhoron urta, upai korat
M.S; Hea disamni pavsachem udok zaitea vhallamni ani her-ui zageancher dhoron urlam. Tem udok chodd dis toxench urot zalear kusunk pavtolem ani tantum zollari utpon’n zatoleo. Agxe ganvant bazara laginch ek vhall asa tantum kitlech dis zale udok dhorlolem asa ani pavsachem chodd udok rosteacher bhorta. Amdar Francis Silveira-baban tem pollevchem. Tachem ghor dusre vatten urta mhonntoch to ghoddie mukhel rostear pavona zait. Ganvchea lokan tori vo tea vhalla kuxik aslolea ghoramni ravpi lokan fuddem sorun Pancha-yatik vo Amdarak kolloun-chem. Tea rosteavelean ieta-vetana kitlech dis zale hem disti poddta. Dusrem mhonn-lear tea vhallant plastika-cheo battleo potyeo ani her kitloch kochro ufeta.Vhall nitoll korcho.
Sebastiao Fernandes,
Vhoddlem Gõy.
Vachpi Boroitat
Festam amchim tim, khup pokim!
M.S; Felix P. da Cruz-ak mhoji xabaski. Ami Gõykar Festamkar - ho bes-boro niyall tannem V.Ixtt-ar amkam dilo. Orthabhorit festam korunk boreo suchovnneo tan-nem keleo. Aldonchea, Quitula Irmitint ghoddloli khobor tannem amkam ugoddli. Armosanv ani fogotteo thoddeo korun ani poixe samballun kopelant somestam khatir gayonanchim pustokam ghetlim. Hem khorench XABAS TUMKAM mhonnpachem. Fozne, armosanv, muzgacho ghonnghonn ani foren battli ugoddlear umed ieta, punn ti bhaili umed. Nizachem fest mhonnxi amchem bhavponn vadd-chem, kuskeponn-dhongiponn nittovchem, Jezu nanvan ani Tache xokten kalliz amchem ekamekak ugoddchem. Tednach fest amchem orthaborit zatelem, Borea Bapak tem mantolem. Jivitachea pustokar oslem fest somarombhlem mhunn bhangarachea okxoramni tem borovn urtolem.
Socoro Fernandes,
Vhodlem Gõy
Mandovi Pulachi bhirant, kitem kortat?
M.S; Gõychea disa-lleamni Mandovi Pula-chea khambeak 7 metram futt gelea mhunn sanglam tem aikun jivak bhirant aili, ani dor disa don pavtti amkam tea pulavlean provas korcho poddta, to moddot zalear kitem zatolem kai, oso husko rokddoch amchea monant ailo. Sorkaran atam te vixim bhov fikirin nirnnoi gheuncho poddtolo. Mandovi nodintlean minache barjeo vetat mhunn sogottuch zannot astana tachi poilich bondabost korunk zai asli. Hea pulachi poristhiti vaitt doxer pavche adim durusti korunk zata title vegim upai ghevche.
Nevil D’Souza,
Aldona
Gõy samballat
M.S; Tumcho Ogr-lekh, ‘Gõyant Somajik Zome Tankam Amcho Tenko,’ V.Ixtt, Julai 12, mhaka avoddlo. Amchem xantichem Gõy atam uchambollayechem zata. Ami vinchun kaddlolo sorkar amkam fottoita.
Dusrim kortat ami-i korum-ia, hem mon amchem zalam. Gõy samballche boldek Gõychem ami nisonnton kortanv. Duddvanche axek amchea purvileamni amkam kitem samballun dovorlam tem vikun kabar kortanv, ani amchea Gõyant ami niraxi zatanv. Amchim xetam-bhattam ani dongor atam il’le-il’le nopoit zatat. Gõy atam bhaileanchem zata, punn nhoi Gõykaranchem. Amchem mon ami ek korun ekvott ghott dovrunk zai ani jitlem vait, onit, bhroxttachar Gõyant bhitor sorta tacher ami zoit vhorunk zai. Oxem ami kelear amkanch nhoi, punn amche fuddle pinddkek amchem Gõy samballunk pavteleanv.
Ayres Sequeira,
Salvador do Mundo
Bizlecheo soryeo lambtat
M.S; Gõyant kaim ganvamni bizlechea khambeancher soryeo dhil zal’leo dixtti poddtat, ani kaim zageancher transformar-anchim boksam asat thoimsor-ui soryeo lambloleo melltat. Hachi chotrai amchea disalleamni fottu ghalun dakoilea. Koslo-i obghat ghoddum ieta. Ghoddlo zalearuch Bizle Khatem upai ghetolem oxem dista vo mhonnchem poddta. Bezababdarechea mon’xank lagun osleo vostu amche modem zatat. Teo vattaunk lagu zatolea odhikareanchem kam’. Bizleche kamdar vavurtat tankanch hi zababdari dilear borem zait. Torui Panchayatin tacher fikir ghevnk zai ani vostu tharear ghalunk vavurchem. Ho amchea borea nagrikancho husko.
Antonio Fernandes,
Majorda
V.Ixtt-achea borovpeank xabaski
M.S; Tumchea V.Ixtt satolleacher adim boroi-tale te Pri. Antonio Pereira, Pri. Moren de Souza, Pri. Nicolau Pereira, Pri. Antonio Francisco Souza hanche sarke bore ani fanki borovpi sompun gele, punn tanchea borovpan-cho azun amkam ugddas ieta. Zannvayechim borovpam te boroitale. Atanche borovpi Bona-venture D’Pietro, Toma-zinho Cardozo, Pri. Nevel Gracias, Felix P. da Cruz Ubaldo hanchim borov-pam bhouch ruchichim ani xikovnn divpa sarkim, tannim sodanch aplim borovpam V.Ixtt sato-lleacher borounche mhunn amchi vinonti. Pri. Almir de Souza boroitalo tem atam kiteak tannem bond kelam? Tachim-i borov-pam vachun Kristi xikovnn amkam melltali. Amchea ghorant zaitim potram-masikam ietat tim konn ruchin vachina, punn V.lxtt iena fuddem vachunk bostat. Tumchea borov-peank xabaski ditam.
Conception Lobo,
Saliganv
Malaria lagta chotrai dhorat
M.S; Gõyant malariachi pidda lokak lagot asa. Bholaike Seve Khatechea voizamni hacher vegim voizki upai ghevche mhonn amchi magnni asa. Adim ghoramni vokhdache fovare - spray martale, toxe atam marlole zoborxem gomo-na. Ganvamni mhellsann chodd zalea ani zollari vaddot asa. Heo zollari malaria zor ximpddaitat. Haka lagun amchea lokacher bhirant upraslea. Hea vorsamni Gõyant xembhoreamni lokak malaria zor lagot asa ani kitleach zannank falciparum zor lagla mhonn sangtat. Lokan-ui aplea ghora bhonvtim nitollkai samballunk zai. Udkachea vhallamni ani mellot tea zageancher kochro uddoitoleank xiddkavnni dilear bori. Osli zagrutai lokanuch aple modem haddpachi goroz asa.
Pedro Fernandes,
Kormolle
Rosteavele toktte kaddunkuch zai
M.S; Unchle Nitiso-bhechea margdorxona pormannem rosteamvele toktte kaddun uddoile tem borem zalem. Zaite pavtti hea toktteancher bemoria-dichim chitram ani nhesnnam ghalun jahirati ghaltat. Dadlea-ostorean-che bhitorlea kopddean-cheo jahirati sobhemazar ghalpachi choddxi goroz na. Bhitorle kopdde koxe ghalunk zai tem sogottuch zanno. Bemo-riadichea toktteank virodh korunkuch zai.
Joaquina Fernandes,
Kellxe
Gõyant onek vimantoll kiteak?
M.S; Gõyant lokak sarki bizli, udok na, tantuntlea tantum kochreacho proxn azun suttavo zaina, oxe torechim kitlinch gorje-chim kamam zainastana urleant. Gõyant anek vimantoll kiteak zai? Novem vimantoll bandunk 3000 krutt rupiancho khorch asa. Mopa ganvantli zomin dusre ievzonne khatir vaporchi. Dabollechem vimantoll Gõykarank puro, Mopa-chem vimantoll Gõykaram poros Maha-raxttrak odik faideachem zatolem.
Caridade Pereira
Ponnje.
GMC-icho kanttalo Sorkar lojek poddlo!
M.S; Goychim tinui Sorkari hospitalam ani dusrim Bolaike Kendram-(Health Centres) khup mellim astat ani lokanche bolaikek hem chodd vaitt mhunnon Prakash Sar-dessain Niti Sobhek ulo marlolo ani choukoxi korunk maglelem. Favo te voiz nant, kaim pavtti norsi piddevontanchi sud ge-nant, mixinam moddleant konnank poddlelem nam oso tannem xinn kelolo.
Ghelea Marsa mhoineant Mumboiche Niti Sobhen hacher choukoxi korunk lailli ani atam vako vo report jahir kela to vachlear, Sorkari fuddareank mottich loz.
Khorem GMC ek vhodd hospital amchem, punn thoim veta thoim melle-ponn dista. Kottinim Sorkar poixe korchita motte-motte voiz thoim asat, tor favo ti nitollkai kiteak nam.
V. Rane, novea Bolaike Montrean poilim-poilim ili sod’pus kel’li ani amchi sorkari hospitalam sudor-tat oxem dislelem. Punn atam mesma licao, adlean chalu mhonn ugtem kollon ieta.
Aam admi Sorkar, loka khatir bhesbore upai ghetolo mhunn bhas dita, punn topasunk gelear somestanchea kannank vaingim bandta. Xi, xi .. loz hi motti, osli ollxik Goychea lokak kiteak favo zaunchi.
Socorro Fernandes
Vhoddlem Goy
‘Fuddareanchim Festam’ ogrlekh manlo
M.S; Fattle pavtt tumi ‘Fuddareanchim Festam’ hea vixoya voir tumi boroilolo ogrlekh ami ruchin vachlo ani tache vixim don utram boroin-xim dislim. Khorench ami Gõyant vhoddlea doba-jean ani ghonnghonnan igorzanchim ani Kape-lanchim festam kortanv. He dobaje fokot amche bhaile, atmik faideachem kainch disti poddona. Zor amkam atmik mon naslear ami kortanv tea festank kosloch orth aschona. Dor ganvchea vo vaddeachea askarea-chi vo askarinnichi porob ami kortanv ti zavnk zai amkam atmik faideachi. Punn azun amkam bhailoch dobazo odik manta ani ami toxem korunk axetanv. Festam ietat tednam ami fest-achea Misak zaitea padrink apoitanv, fokot amkam nanv zoddunk. Halinch Sam Pedr ani Sam Paul ani Sam Juanv him festam kelim, porom-porik mouza keli ani kitem kelem? Tea disa tin-char tori obghatachim morn-nam zalim. Konnak sukh ani konnak dukh.
Jeremias Fernandes,
Sant Cruz
Minacho Udyog konnachea faideak?
M. S; Junache 28ver, V.Ixtt-achea ankar tumi Gõyant choltolea mina-cho udyog konnachea faideacho zata te vixim bariksannen khobor dilea ti khorench gorjechi. Gõyant 60 vorsam fattim minacho udyog suru kelolo tednam Gõychea lokak bhov faideacho zalo. Zaitea lokak thoim nokreo mell’leo; kitleach lokan aplem udarposonn tea udyogantlean kelem. Punn jitlim vorsam bolan-ddun gelim ani sonvsarant novim-novim tontrik iontram toyar zalim tednam thavn minachea komponeamni kamda-rank nikllaun tim iontram haddlim, komponechim kamam soddsoddit zavnk laglim. Disandis khupuch vegllem disunk laglem. Atam ho dhondo soglloch poriavoronnacher vaitt haddta, mon’xache bholaikecher-ui mar gha-lta. Poriavoronn mon’xak chodd gorjechem, tem ibadd zalear mon’xa-chean anik jiyeunk zaunchem na. Tumi osleo khobro divn odhikarean-che dolle ugoddche. Hem kortana tumcher-ui ghod-die mar poddtolo, punn porva korchi nhoi.
Nicholas Fernandes,
Dil’li.
‘Sam Juanv-ak okman’ lekh avoddlo
M.S; Tomazinho Cardozo hannem ‘Polloilam Tem Boroilam’ hea mathallea khal veg-vegllea vixoyan-cher lekh boroita tem amkam khup avoddta. Fattle pavtt tannem ‘Sam Joao-ak Okman’ hacher boroila. Koxe porim bhurge ani mouz kortole lok bayamni uddkeo marun piyevpachem udok mhellem kortat, Sao Joao-achem fest lagim pavtana disallim potram kitlech ‘advertisement’ uzvaddaitat tem polleyat mhunn Tomazinho baban aplea lekhant suchoilam. Khorench, hea festachea nanvan dhondekar duddu kortat. “Mrs. Sao Joao ani Mr.Sao Joao” osle toktte ghalun jahirateo potran-cher distat. Oslem pollevn ami Kristanvam ogim ravtanv, konnuch hacher nixedh marina. Oslea vostuncher ami rokddoch nixedh marunk zai. Hem sogllem cholta Gõyant, bhaileam bhonvddekarank oddun haddchea hetun. Mr. ani Mrs. Sao Joao oxem mhonnpacher Krist-anv borovpeamni nixedh marcho.
Tome Carvalho,
Navele
Iskolamni lingi xikxonn gorjechem
M. S; Halinchea vorsamni amchi tornni pillgi khuinche-i dixen veta tem pollelear akant ieta. Atam sonvsar sudorla mhonn-tat. Hea sudarlolea sonv-sarant mon’xachem mon odik korun tornna-tea chedde cheddvanchem jivitacher vaitt probhav vo ‘influence’ poddpacheo vostu hatant poddot asat. Kompiutor ani ‘internet’ itlem faideachem ani sevechem asa, tache vorvim kitlinch kamam suddsuddayen korum ietat. Punn dusre vatten internet-ar pozoddponna-chim chitram ani fottu disti poddtat, tanche vorvim bhurge ani bhurgim vaitt rostear pavunk xoktat. Dekhun iskolamni adinch tankam linga vixim borem xikxonn dilolem zalear borem zatolem aslem-xem amkam dista. Kitem vaitt ani kitem borem hachi tornnateank vollokh divop chodd gorjechem.
Frederick Mendonsa,
Kudd’ttore.
Moddganv akantacheo ghoddnneo
M.S; Hea disamni Moddganv xarant chodd bhirankull ghoddnneo zavnk lagleat. Montir torsadi ani her hatiaram mell’leant mhonnlear chodd bhirantichi gozal. Haka lagun lokacher boroch akant aila. Amche pulisen mat chotrayen dolle dovorpachi goroz asa. Gõyant akantvadi ani ugrvadi bhitor sorlole asat. Te khoinchea-i vellar koslo abghat kortit tem sangunk zaina. Disandis Gõy amchem choranchea ani markoranchea hatamni poddot veta. Devanuch tem samballunk zai. Gundda Gõyant ievnk poile amche rajkoronni zababdar asat. Kiteak, sangtat te pormannem rajkornni mon’xamni apnnak rakhunk vo aplea add asa taka domaunk vo nattak korunk bhailea gunddank Gõyant haddleat mhunn sang-lolem aikolam. Hachi khatri konn sodta zalear rajkoronneanch kodde melltoli.
Vincent Carvalho,
Aldona
Dhormanchi vollokh diunchi
M.S; Abrilache 26ver V. Ixtt-acher Pio Esteves baban “Amche Dhorm’ ani Xikovnn” mathallea khal boroilolem borovp hanvem vachlem . Musolman dhormachi vollokh diun, bhes-borem kam’ kelem. Ami Kristanv Hindu ani Musolman ekvottan jiyetanv, Gõyant xanti asa, dhormam modem kosloch vegllochar na. Mhonntoch, dor eka dhormache porbanchi, tanche poromporechi oxe toren borovn mahiti diunchi. Musolman dhormache Ramdana vellar koxe upas kortat, ostoreo mosjidant kiteak vochonant hache vixim tumi mahiti dilear borem zatelem aslem.
Manuel Fernandes, Kutt’tthalle.
Sigrettincher chodd kor ghalcho
M.S; Dor vorsa sonvsa-rant ‘Anti-Tobacco Day’ monoitat, ani loka modem sigretti voddpacher vo fuskavpacher add zagru-tai nirmann kortat. Punn tancher bondi ghalpacher konnakuch xokti zaina. Sigrettint eka jin’sacho vikhar asa, to mon’xa-chem jivit sarkem mornnak pavoita. Hea vikhari podarthak lagun kitlo lok morta tem sangunk zaina. Jevnna-khannacheo vostu disandis mharog zait vetat; sigrettincher sorkaran chodd kor lagu kelear ghoddie il’lem boreponn iet kai?
John Serrao,
Navele.
Konn laitat, konn katortat?
M.S; Gõyant fattlea vorsamni vanamautsov monoitale ani zhaddan-cheo rompeo, follanchim garfam laitale, punn atam kaim zageancher zhaddam katrun uddovpa-cho utsov cholta mhonnlear fott zaunchi na. Zaiteam zageancher lokan lailolim zhaddam boltech monis yeun katrun uddoitat. Hem polleun dukh dista. Zhaddam katrun amkam kainch vaitt zainaxem dista, punn jem vaitt amkam zata tachi amkam khoboruch asona. Zhaddam ani nisorg mhonnlear mon’xa-che pulmanv. Zoxe pulmanv mon’xak jiyeunk adar ditat, favo titlem prann-vayu ditat toxim amchim zhaddam chodd molachem kam’ korit asat. Dekhun zata titlim zhaddam lavnchim.
Nila Naik,
Mandur
Adli GMC atam Sôd Kendr korchem
M.S; Ponnje xarantli Gõy Voizki Kolejichi adli imarot aiz rikami zaloli asa. Hi Asientli poili voizki kolej, tantum kitle nanv voste voiz zaun bhair sorleat; aiz hi imarot Gõychea daizacho ek vantto, ti imarot rikami sanddunk favona. Tantum Xon’sodan Kendr (Research Centre) ugoddlear chodd faidea-chem zatolem aslem, oxem mhaka dista. Toxech, Gõy Vidyapitta-che kitlech toreche vibhag asat, tosle-i thoim ghalum ietale. Hi iedi vhoddli imarot ibadd zaunk diunchi nhoi, punn ticho boro upyog korcho. Oslench anik-ui itihasik daiz asa tacho-i faido kaddcho mhunn magnni.
Noel D’Souza,
Saliganv
Goyant-ui Maramari, loka modem duspott
M.S; Halinch Moddganv xarant don pongddam modem kizilam zaun chodd maramari zaleo ani akh’khem Moddganv xarant kollkollo suttlo. Kitlinch lozam foddlim, kitleach vostuncho ani mhalacho ibadd kelo. Lhanxim kestanvam korun zhuzam suru kortat. Somazache dusman hem kam’ nettan choloitat, borea mona-chea mon’xamni aplem borem utor ghalun uchambollai chodd zaun-che poilinch xanti haddpache upai vaprunk goroz. Punn oxem korunk konnuch kallji ghena. Hakach lagun amcher upraslole dusman aplem boll vapurtat tancher pulisen chotrai dhorchi. Loka modem futt ghalun boro vavr fattim uddovpa-cheo tanchi ievzonn hi.
Joao Crasto,
Saliganv
Sigrettink lagun kankr vaddta
M.S; Vixv Bholaike Songhottnneche khobre pormannem, sonvsarant dor vorsa sigrettink lagun 5 milhanv odik lok morta.
Sigretti voddtoleank chodd kankrachi pidda zaunk pavta mhunn voizamni kel’lea obheasa vorvim gomun ailam. Veta thoimsor kolejimni ani iskolamni porian lhan-lhan bhurge sigretti voddlole disti poddtat. Tankam avoi-bapain sigrettinchea vaittachi vollokh divpachi chodd goroz asa. Punn atanchea avoi-bapaik aplea bhurgeank dekh-rit xikovpak ani borea-vaittachi xikovnn divnk velluch na. Tim apleach sonvsari kamamni budd-lolim asat. Oxem zaunk favo naslem. Sigretti voddun kuddik kitleo pidda zatat tem sangun bhur-geank zagrut korchim.
Denzil Rocha,
Moddganv.
Teknikal xikxonn vaddounchem
M.S; Amchea iskolamni xikxonn mellta tem nokreank upkarta toslem zalear sangunk kotthin lagta. Karonn amche bhurge xikun pas zatoch nokreo mellunk borench avgodd zata. Gõyant karkhanne asat tantum upkartat tosle kamdar amchea tornnateam modem tankam mellonant mhunn te sangit asat. Dekhun atam amchea iskolamni zata titlea udyogank vo kar-khanneank upkarta tos-lem xikxonn diunk vavur-chem. Mhonnge, teknikal xikop gorjechem. Aiz-kal tornnateank klarikal nokreo mellunk zobor avgodd. Torui astana amchea iskolamni chodd-xe klarikal nokrean-chech kamdar toyar zatat. Hangasor favo tosle kamdar mellonant mhunn karkhanneache dhoni Gõyam bhailea lokak Gõyant kamak haddtat.
Haka konn guneanvkari?
V. Fernandes,
Agxe.
Mandovi pulacher ieradari
M.S; Mandovi pul don-ui vattanche ieradarik ugto kela tem odhikareamni chodd borem kelam. Pula kodde Ieradariche Pulise-chi Interceptor jip asloli disti poddta. Mhonntoch, vahanam choloitoleank xiddkavnni zata. Punn ek pavtt thoimsorli ‘Interceptor’ jip vetoch vahanam magir att-patt, dhor mhoji fatt korun rosten dhanvtat, konn-konn overtake korun vetat. Haka lagun obsoeg ghoddum ieta. Dekhun, pulachea don-ui bazumni ieradarichim sinalam (signals) ghalchim, speed limit dakounchi, pulacher overtake korunk addvarchem, toxench soglleam disalleam ani satolleam potrancher ieradariche kaide ani sinalanchi mahiti divpi jahirateo porgott korcheo. Konn-ui he kaide moddta tachem cholovpachem lisens kaddun gheunchem. Na tor konn porva korchona.
Jose Damiao Costa,
Karona.
Sant Annachê Igorjêchea vavrak survat
M.S; Fattlea vorsachea pavsan Sant Annachê Igorjêchi poristhiti borich perigachi asli ani soglleank ticho usko aslo. Itli nazuk 17vea xek-ddeantli igorz moddon vochot mhunn bhirant distali. Ti Igorz Gõychea purvilea daizacho ek vantto. Kamat sorkaran ti sarki korunk upai ghetle mhonn vhodd xabaski favo. Arkivak ani Arkiliojik toxench heru-i sonv-sthank zannim he purvile kolechi vorixtt imarot samballunk fuddem sorle mhonn amche vhodd upkar ani dhin’vas. Ho vavr veginch somptolo ani bore toren zatolo mhonn amkam khatri asa.
Thomas Fernandes,
Kuddka
Hospiciont meloleancheo kuddi bhair dovortat?
M.S; Jivea mon’xak man asa titloch melolea mon’xache kuddik-ui ami man divpachi goroz asa. Hem sangtam kiteak Hospicioche ‘morgue’ bhoron tantum zago nam. Dekhun meloleo kuddi bolkanvant dovorloleo pollevnk borem disonk nam. Dekhun Hospitala-chea odhikareamnim upai ghevche. Zaite pavtti koslo-i marekar prosong uprasta ani oxem ghoddum yeta ti gozal veglli. Meloleancheo kuddi bhair dovrunk favonam. Chodd kall-ui dovrunk favonam. Morgint konnachi-i kudd chodd kall urlear te kuddi vixim nirnnoi ghevcho ani te kuddicher nim’nne sonvskar korche.
Navis de Souza,
Mhapxem
Open schools gorjechim
M.S; Dor vorsa hozara-mnim bhurgim barave-chea ani dhavechea porikxank bostat ani xemboreamnim bhurgim porikxa napas zatat ani magir niraxiponn ghevn iskolak anik vocho-nant. Osleam bhurgeank khorench ‘open school’ ek boro upai. Tankam vho-ddilamnim xikop soddi-nam zavnk adar divcho. Xikop nastanam aichea somazant kiteakuch upkaronam. SSC mhonn-lear kainch nhoi, ‘open school’-am bhurgeank pas zavnk khup adara-chim. Kerimchea-i ganvant oslem iskol asa tem Peddnnechea napas zaloleam bhurgeank khup faideachem. Heam isko-lamnim vochun bhurgean-chean nhoich SSC, punn 12vi legun korum yeta.
Patrick Fernandes,
Peddnne
Udkachim tollim samballchim
M.S; Gõyant zaiteam ganvamnim adlim udka-chim tollim asat. Adlea kallar Gõyant bhorpur pavs poddtalo ani tim tollim vorosbhor udkan bhorlolim astalim. Punn atam team tolleamnim udok nam zavn tim sukleant. Sukunk ek mottem karonn asa, tem mhonnlear team tollean-chi konnuch vaspus korinam. Tim matien purovleant ani taka kholai nam zavn tantum pavsa-chem udok dhoronam. Hanvem adim kitlech pavtti hacher lokx ghalchem mhonn borovn suchoilam, punn konnen-ch kan halounk nam. Hea tolleanchea udkan xim-pun amchea adlea lokan kitlem varvem, bhaji-palo, vaingonn lavn utpadon kelam. Aiz amkam sog-llem posreamvelem ani Belganvchem verdur ani her jinos yetat. Hem sogllem duddu asa mho-nntoch aitench mell’lem. Punn tem sogllem kal-porchem hachi konn porva korinam. Tollim uspun kholavchim. Hem kam’ Panchayatin korchem.
William Rodrigues,
Ponnji
PTA-cho koslo faido?
M.S; Iskolamnim Parents-Teachers Associations ghoddlolim asat. Heo songhottnna bhur-geanchea boreponnam khatir ghoddleat, avoy-bapain apleam bhur-geanchea xikpachi vavra-chi khobor ghevchea hetun. Punn kitlim avoy-bapui aplea bhurgean-chea xikpa vixim chotur asat zait? Aple bhurge vhoddle zaleat, tanchi kiteak ami khobor ghevchi, oslem mon bhitor sorlam. Hem sarkem nhoi, avoy-bapain apleam bhurgeanchi iskolamnim, kolejimnim vochun prinsipala vo xikovpeam kodde khobor ghevnkuch zai. Bhurgim vaddtat tednam tankam vhoddi-lanchi chodd goroz asa; hem monant dhorunk zai. Bhurgim porikxek napas zatoch dukhi zavn koslo faido? Hanv kednam kednam-i iskolant vochun khobor ghetam, toxem kelear sarkem gomta.
Flavia Mendes,
Aldona
Sigaram add dis
M.S; Dor vorsa Ekvottit Raxttranchi Songhottnna Mayache 31ver tobacco vo sigaram add dis sonvsarbhor monoita. Bharotant 14 tok’ke xikpi sigaram fuskaitat mhonn odmas asa. Sonvsarant mortat tea loka modem 10 zann sigarank lagun mortat mhonn sangtat. Iskolak vetole lhan bhurge porian sigaram voddunk lagtat, tankam avoy-bapaichem ani xikov-peanchem margdorxon-achi goroz asa. Ekuch dis kariavolli keleo ani ulovpam kelim mhonn faideak poddpachem nam. Dekhun bhurgeank voros-uibhor tankam sigaram voir bariksannen somzonni divnk zai ani sigaram voddun kitlem vaitt zata tachi vollokh dilear borem zatolem.
Guilherme Carvalho,
Mumboi
Kazareanche proxn vaddtat
M.S; Atanchea sudarlolea kallar kazari ghov-bailanchim kizilam vaddot asat, dogam-i modem somjikayen proxn suttave korunk upai ghenant. Somjikai ani sosnnikai nam zavn ghorabeamnim duspott zata. Ghoravi zhuzam 50-60 vorsanchi legun kuxin ravnk sodtat. Gõyant kuttumb seva kendr cholta, Pri. Socorro Mendes oslo vavr boro korta. Tacho adar ghevn somjikayen survatekuch proxn suttave korunk vavurchem. Oddchonnek sampoddloleamnim vo tankam adar ditoleamnim bori vatt dakounchi. Ganvamnim somudai asat.Hea somudayamnim aplea vaddeantlea ghorabeank adar dilear vaitt zavpachem bond zatolem aslem.
Martha de souza,
Saliganv.
Koslem sudarop korchem?
M.S; Gõyant ghoram imaroteo bandpacher ganv-ganvcho lok chodd tapla ani sorkaracher kolpola dekhun amcho mukhel montri Digambar Kamat sudarop korunk eke toren naka zalear dusre toren koxem korchem tem sanginant mhonnta. Punn lok anik kitem sangtolo? Gõyant amche dongor ani zhaddam katrun ximitta-cheo imaroti bandun kelolem sudarop naka. Amkam zai amchea tornnateank nokreo mell-pachem sudarop, porya-voronnacher add vocho-nant tosle karkhanne zai. Gõychi lok-vosti vaddta mhunn sangtat. Punn hi lokvosti bhailea lokachi hangasor yevn ravlolean-chi. Ganvam-ganvamnim ‘developers’ yevn amchea lokak fottoitat ani apunn girest zavn vetat. Oslem sudarop amkam naka.
John Serrao,
Gram Sobhank xabaski!
M.S; Gõychea kaim ganvcheam Gram Sobhank hanv xabaski ditam; teo atam zagrut zaleat toxeo her-ui ganvcheam gram sobha-mnim zagrut zavchem mhunn ulo martam. Hoch vell, atanch ami koddok ravlear borem zatolem, nam tor bhaile yevn hangasor dada zatole. Amcheam bhurgeank te lekhchenant. Khorench, Gõykar-ui eka vellar bhailea ganvamnim gel’le punn tannim aplem kam’ korun sust ravle. Tannim kednach Gõyant cholta tosli dadagiri konna lagim thoim korunk nam. Dekunuch Gõykaramnim borem nanv zoddlam. Chotray dhorat, Gõyant ‘mega-projects’ yevnk dium nakat, nam zalear fostoleat.
F. Fernandes,
Divar
Karvar Gõyak zoddpachi yevzonn
M.S; Halinch potramnim khobor dilolea porma-nnem amcho Montri bab Churchill Alemaõ Karvaracho zil’lo amchea Gõyant vilin korunk yevzonn manddta ti kitlea faideachi zatoli tem amkam konn sangtolo? Karvarchea ani Gõychea lokachi sonskrutay ekuch mhunn to sangta. Punn pollevnk gelear Karvar-karam ani Gõykaram modem kitlo ekmell asa to ogllo unno disun yeta. Gõychench karbar sarkem cholonam ani fuddarak Karvar vilin kortoch kitem zatolem? Goroz tench korunk amdaramnim vavurchem.
Patrick Fernandes,
Querim.
Akantvad nivarunk zagrutay zay
M.S; Bharotant veta thoimsor akantvadacheô ghoddnneô zatat. Halinch Jaipur bomb-sfott korun kitlech zann mele ani kitlech zann zokhmi zale mhunn ami potrancher tor vachlam. Atanchea kallar akantvadi chodd vaddleat, lokacho jiv kaddop tancho sontos zala. Gõyant-ui akantvadacheô ghoddnneô zait mhunn Gutpchar Khatean xidd-kavnni dilea. Dekhun pulisên he vixim il’li oglli fikir ghevnk zay. Modd-ganv relvê sthanar darvon-ttear lôk detective door asa tantlean vochonas-tanam dusrech vatten yeta-vetat. Oslea loka-cher pulisên chotray dovrop gorjêchi. Kosli-i vaitt ghoddnni zatoch magir upay ghetole mhunn ravtat gay? Gõyant yevn lipchoriam ravtat, pulisên chotrayên pollevchem.
Luis Mascarenhas,
Saliganv
Renv kaddun dorya bhitor sorta
M.S; Gõyant veta thoimsor gorje bhair imaroti bandpacho vavr cholta. Heam banda-vollink material zay to khoincho haddtole? Ho vichar ami korpacho. Ghoram bandunk ximi-ttuch puro mhonnlear zainam, taka renv-ui zay. Hi renv veta thoimsor dorya vellancher ti kaddun vhortat ani dorya vello kobar kortat, somdira-chem udok ganvant bhitor sorunk laglam; magir ganvant budd’tteô aileo mhunn bôbô martat. Soimban apleo ximo purvim kallar thavn tharailoleo asleo teo atam monis aplea moste-ponnan ani gorvan bhoron nisonnton korta dekhun atam soimb mon’xacher kolpolam ani kolpota. Tori amche dolle azun ugddo-nant. Bharotantleam zaiteam rajyamnim soimbacheo durgho-ttnnam uprastaleo punn Gõyant mat toslem kainch zavnk naslem. Punn kosli-i vaitt durghottnnam vo gho-ddnni zait zalear ti amcheach guneanvan zatoli mhunn ami monant dhorunk goroz. Peddnnem talukênt nodintli renv kaddpacho vavr mottea nettan cholta. Hacho porinnam’ atam disonam zalear kednam tori disti poddtoloch. Dekhun ho vavr bond korchoch poddtolo. Vaitt ghoddnneo zatat tednam nennar ani gorib lok luskonn bhogta, girest ani astig lok sust asta.
Sabina Furtado,
Chinchonneam
Imarotinchea sondasanchem udok bayamnim
M.S; Gõyant ganvam- ganvamnim vhoddleo-vhoddleo imaroti bandtat tache sondas astat; heam itleam sonda-sanchem mhellem udok khoim vetolem? Dubava viret udok zomnint jirtolench. Dispott’tem udok zomnint jirta tem magir lokachea baya-mnim pazortolem ani lokacheo bayom kusto-leo. Bambolle foujechea sondasanchem udok jirun Merxeche zhorint pavun zhorichem udok ibadd zalam mhonntat toxem bayanchem-i udok kus-tolem. Hacher konnem tori chintlam zait? Jeo imaroti bandtat ani bhailea lokak haddun Gõyant bhortat tacho kitlo vaitt porinnam’ Gõychea lokacher kitlo zatolo tem zanno tumi? Oslim sabar torechim vaittam Gõykarancher uprastolim ani magir kosloch upay aschonam. Chintat.
Joseph Fernandes,
Raia
Santanchi Igorz moddot vetoli
M.S; Tisvaddêntlea Santana ganvchi vorixtt ani nazuk igorz moddon poddtoli ani purvili kola padd zatoli mhunn ugddas korcho poddta. Fattlea vorsa pavsan tiche fator konsllun poddlole tednam odhikari yevn pollelem ani durust korpacho potrancher il’lo boball kelo; punn uprant soglle jhemele ani nhidle. Atam hea vorsacho pavs suru zavpachê vattêr asatanam tannim te igorjechea kamak hat ghala. Itli nazuk kolên bandloli igorz moddon poddlear kitlem luskonn zatolem tem fokot itihas zanno tankanch somzota. Kiteak amchi itli besar-may zata tench chintunk avgodd. Konsllunk laglear ti sarki korpak kottin zatolem.Dekhun, tannim hatant ghetlolo vavr atam favo te torenuch korcho mhunn amchim magnnim.
Thomas Fernandes Santana
Kochreak zago nam?
M.S; Gõyant itlo lôk vaddla ani vaddot asa, titlo hea lokacho kochro-i vaddot veta. Punn aplo kochro kaddun rostean-cher ani vhallamnim uddovnk favonam. Kitloch lok aplo kochro haddun motoramnim vetanam rosteanchea degancher uddoytat. Hem ek mottem odruxtti kortub. Gõyant hea fuddem kochreacho proxn anik suttavo zaitso nam koso dista. Ami dor eklean ap-aplea kochreacho proxn suttavo korpachi goroz asa.
Joaquim Correia,
Pomburpa
Gõyant pulisecho unnav kiteak?
M.S; Gõyant pulisancho unnav asa mhunn aikun amkam vegllench dislem. Oxem zalear nagrikanchi surokxa koxi zatoli? Disan-dis Gõyant kosle-kosle sobhavache monis bhitor sortat tem konnacheanuch sangunk zainam. Fattleam disa-mnim Ponnje, Moddganv xaramnim kitleoch chorio zaleo, anik zait kitleo tem konn zanno? Ratcho paro korunk pulis odhikareanchi goroz asa. Pulisamnim promannik-ponnan aplem kam’ korunk goroz.
Peter Fernandes,
Kolva
Porbim ani Xabaski V.Ixtt-ak
M. S; Fattlea V.Ixtt-ar fuddlea panar tumi, amchea mannkulea V. Ixtt potracho Omrut Utsov somarombhtat mhonn fuddlea panacher amontronn dhaddlam tem ami vachlem ani vhodd khoxalkay bhogli. Hanv bhurgeponnar thaun Vavraddeancho Ixtt vachit ailam. Khorench ek potr odik korun amchim Katolk toxench Konknni potram cholovnk borench kottin zata, tankam advertisement mellonant, te tor mell’lole zalear adar zatolo aslo. Amche Gõykar porian Konknni potram soddun Inglez potrancher aple advertisement porgott’tat. Tiatrist porian Inglez potrancher ghaltat; oxem kelear Konknni potr koxem jivem urum yeta.
Xabaski tumkam ani Pilarche Sonvsthek, ti apleam vangddeam vorvim V.Ixtt potr samballta. Amchim tumkam porbim.
Caridade de Souza,
Saliganv
Lokak fottoun duddu ghetat
M. S; Thodde chor daram foddun bhitor sortat ani chorun vhortat ani kaim chor ratche nam tor disache atak korun chortat. Punn atam onek toreche chor amche modem ubzoleat, te bore nhesun yetat ani apunn gorjek sampoddla vo anik kitem tori bhulovpacheo gozali sangun kitlech zannank nagoileat. Amchea lokan chotur ravnk zai. Heam disamnim ani osleo gozali ganvam-ganvamnim ghoddloleo aikoleat. Konnakuch lagim dhorcho nhoi. Zaiteam zannanche hozaramnim duddu vheleat. Onollkhi monis khoro, punn to boltech toren ollokh dakhoita. Apun omkea-cho soiro, apunn tujea omkea-omkea mon’xak ollkhotam mhonn sangun fottoitat. Osleam mon’xank pulise kodde divche, ani pulisamnim lokachi surokxa korunk zai.
Santan Rodrigues,
Siole
Keri-Tirakol Pul Bandcho
M.S; Tirakol ganvantlea lokan Keri-Tirakol pul bandcho mhonn maglam. Ho ekuch vaddo Keriche Panchayaticho nodi poltoddi urta. He vatten bhovxik yeradari nam zavn lokak borech tras zatat. Hea lokak ekuch feribott asa. Tirakolchea lokak bazarak vochunk Peddnneam poros Maha-raxttrant odik lagim poddta. Sorkari kamam khatir ani bhurgeanchea xikxonna khatir Pedd-neam nam tor Mhapxeam yevchem poddta.
Dekhun Keri-Tirakol pul bandunk chodd gorjechem ani amche odhikari hem kam’ veginch kortole ani Tirakolchea lokak ek dennem koxem ho pul zatolo mhonn axa ballgitam.
Agnel de Souza,
Keri
V.Ixtt-ak Omrut Utsovachim porbim
M. S; V.Ixtt-achea fattlea ankar tumchem amon-tronn vachun ami chodd ani chodd khoxi zaleanv. Ek potr, odik korun Konknni potr 75 vorsam porian jivem urop mhollear ek vhoddlem ojapuch. Hanvuch zanno te pormannem Vavra-ddeancho Ixtt satollea vangdda ani tache uprant choltalim tim sogllim Konknni potram morot gelim; punn ho Vavra-ddeancho Ixtt aiz legit jivo urla. Nhoi anik kiteak bogor taka Povitr Sobhecheam Vhoddilan-cho axirvad asa ani atam itlim vorsam Pilar Sonvsthechea-i vhoddi-lamnim taka soglo tenko dila mhonn gomta. Devak argam ani tumkam sompadpeak ani adari vavurpeank toxench hanv mhojim porbim pattho-itam. Adlea kallar Gõychea Mha-Gonvlli Bapache-i sondex yetale mhonn mhaka ugddas asa; te Purtugez bhaxen astale punn tachem bhaxantor-ui ditale, konn Purtugez nokllo tankam vachunk sompem zata-lem. Atam oslem kaim yena zait ghoddie Diosezan Masik Renova-cao uzvadda yeta. Torui astanam Konknni potrak amchea Mha- Gonvlli Bapan kednam kednam-i aple sondex, Renovacao-cher porgott’tat te porian hea V.Ixtt-acher porgott korunk tannim dhaddlole zalear khup vachpean-chea faideak poddtolem aslem. Anik ek pavtt tumkam porbim ditam ani V. Ixtt sodanch jivo urcho mhunn mhojem nomr magnnem.
Joaquim Sequeira,
Mhapxem
V.Ixtt-ak Porbim ani dennim
M. S; V.Ixtt-a vorvim amkam Omrut Utsovachem amontronn pavlem. Amchem opurbayechem V. Ixtt potr 1944 vorsa thaun Pilar suru zalam mhonn hanv somzotalim. Tednam hanv lhan aslim, punn mhoji maim Vavraddeancho Ixtt hem char pananchem potr ghetali, ami tem sodanch vachtaleanv. Tacher zaite motte padri zaum dotor artig boroitale. Ami tor Purtugez noklo asleanv mhonntoch tem vach-pachem soddun Konknni asat teo khobro ruchin vachtaleanv. Hem ekuch Katolk potr amkam mantalem. Dusrim potram aslim punn ami titlim tim ghenasleanv.
Hea vorsa taka 75 vorsam bhortat mhonn aikun khoxalkai bhogli, kiteak fuddlea vorsa mhaka-i Devan dovorli zalear 75 vorsam bhortolim. Hem monant dhorun V.Ixtt-acho ani mhozo Omrut Utsov folladik zavnk 15 nove suskridor dhaddunk hanvem tharailam; nam tor mhoje thaim ghoddta te porim V.Ixtt-achea fundak mhajea hatantlean ful na paklli bhettoitolim. Tumkam borem magtam ani porbim ditam.
Candida Mendonsa,
Mumboi
Tuvem amkam adar bhasailoi mhonn tuka ami chodd ani chodd Dev Borem Korum mhonn-tanv. Khorench amkam tujeam osleam sohokareanchi chodd goroz. Tum Borem vachop vistarpi mhonnum yeta.- Sompadpi.
Festam amchim tim, khup pokim!
M.S; Felix P. da Cruz-ak mhoji xabaski. Ami Gõykar Festamkar - ho bes-boro niyall tannem V.Ixtt-ar amkam dilo. Orthabhorit festam korunk boreo suchovnneo tan-nem keleo. Aldonchea, Quitula Irmitint ghoddloli khobor tannem amkam ugoddli. Armosanv ani fogotteo thoddeo korun ani poixe samballun kopelant somestam khatir gayonanchim pustokam ghetlim. Hem khorench XABAS TUMKAM mhonnpachem. Fozne, armosanv, muzgacho ghonnghonn ani foren battli ugoddlear umed ieta, punn ti bhaili umed. Nizachem fest mhonnxi amchem bhavponn vadd-chem, kuskeponn-dhongiponn nittovchem, Jezu nanvan ani Tache xokten kalliz amchem ekamekak ugoddchem. Tednach fest amchem orthaborit zatelem, Borea Bapak tem mantolem. Jivitachea pustokar oslem fest somarombhlem mhunn bhangarachea okxoramni tem borovn urtolem.
Socoro Fernandes,
Vhodlem Gõy
Mandovi Pulachi bhirant, kitem kortat?
M.S; Gõychea disa-lleamni Mandovi Pula-chea khambeak 7 metram futt gelea mhunn sanglam tem aikun jivak bhirant aili, ani dor disa don pavtti amkam tea pulavlean provas korcho poddta, to moddot zalear kitem zatolem kai, oso husko rokddoch amchea monant ailo. Sorkaran atam te vixim bhov fikirin nirnnoi gheuncho poddtolo. Mandovi nodintlean minache barjeo vetat mhunn sogottuch zannot astana tachi poilich bondabost korunk zai asli. Hea pulachi poristhiti vaitt doxer pavche adim durusti korunk zata title vegim upai ghevche.
Nevil D’Souza,
Aldona
Gõy samballat
M.S; Tumcho Ogr-lekh, ‘Gõyant Somajik Zome Tankam Amcho Tenko,’ V.Ixtt, Julai 12, mhaka avoddlo. Amchem xantichem Gõy atam uchambollayechem zata. Ami vinchun kaddlolo sorkar amkam fottoita.
Dusrim kortat ami-i korum-ia, hem mon amchem zalam. Gõy samballche boldek Gõychem ami nisonnton kortanv. Duddvanche axek amchea purvileamni amkam kitem samballun dovorlam tem vikun kabar kortanv, ani amchea Gõyant ami niraxi zatanv. Amchim xetam-bhattam ani dongor atam il’le-il’le nopoit zatat. Gõy atam bhaileanchem zata, punn nhoi Gõykaranchem. Amchem mon ami ek korun ekvott ghott dovrunk zai ani jitlem vait, onit, bhroxttachar Gõyant bhitor sorta tacher ami zoit vhorunk zai. Oxem ami kelear amkanch nhoi, punn amche fuddle pinddkek amchem Gõy samballunk pavteleanv.
Ayres Sequeira,
Salvador do Mundo
Bizlecheo soryeo lambtat
M.S; Gõyant kaim ganvamni bizlechea khambeancher soryeo dhil zal’leo dixtti poddtat, ani kaim zageancher transformar-anchim boksam asat thoimsor-ui soryeo lambloleo melltat. Hachi chotrai amchea disalleamni fottu ghalun dakoilea. Koslo-i obghat ghoddum ieta. Ghoddlo zalearuch Bizle Khatem upai ghetolem oxem dista vo mhonnchem poddta. Bezababdarechea mon’xank lagun osleo vostu amche modem zatat. Teo vattaunk lagu zatolea odhikareanchem kam’. Bizleche kamdar vavurtat tankanch hi zababdari dilear borem zait. Torui Panchayatin tacher fikir ghevnk zai ani vostu tharear ghalunk vavurchem. Ho amchea borea nagrikancho husko.
Antonio Fernandes,
Majorda
V.Ixtt-achea borovpeank xabaski
M.S; Tumchea V.Ixtt satolleacher adim boroi-tale te Pri. Antonio Pereira, Pri. Moren de Souza, Pri. Nicolau Pereira, Pri. Antonio Francisco Souza hanche sarke bore ani fanki borovpi sompun gele, punn tanchea borovpan-cho azun amkam ugddas ieta. Zannvayechim borovpam te boroitale. Atanche borovpi Bona-venture D’Pietro, Toma-zinho Cardozo, Pri. Nevel Gracias, Felix P. da Cruz Ubaldo hanchim borov-pam bhouch ruchichim ani xikovnn divpa sarkim, tannim sodanch aplim borovpam V.Ixtt sato-lleacher borounche mhunn amchi vinonti. Pri. Almir de Souza boroitalo tem atam kiteak tannem bond kelam? Tachim-i borov-pam vachun Kristi xikovnn amkam melltali. Amchea ghorant zaitim potram-masikam ietat tim konn ruchin vachina, punn V.lxtt iena fuddem vachunk bostat. Tumchea borov-peank xabaski ditam.
Conception Lobo,
Saliganv
Malaria lagta chotrai dhorat
M.S; Gõyant malariachi pidda lokak lagot asa. Bholaike Seve Khatechea voizamni hacher vegim voizki upai ghevche mhonn amchi magnni asa. Adim ghoramni vokhdache fovare - spray martale, toxe atam marlole zoborxem gomo-na. Ganvamni mhellsann chodd zalea ani zollari vaddot asa. Heo zollari malaria zor ximpddaitat. Haka lagun amchea lokacher bhirant upraslea. Hea vorsamni Gõyant xembhoreamni lokak malaria zor lagot asa ani kitleach zannank falciparum zor lagla mhonn sangtat. Lokan-ui aplea ghora bhonvtim nitollkai samballunk zai. Udkachea vhallamni ani mellot tea zageancher kochro uddoitoleank xiddkavnni dilear bori. Osli zagrutai lokanuch aple modem haddpachi goroz asa.
Pedro Fernandes,
Kormolle
Rosteavele toktte kaddunkuch zai
M.S; Unchle Nitiso-bhechea margdorxona pormannem rosteamvele toktte kaddun uddoile tem borem zalem. Zaite pavtti hea toktteancher bemoria-dichim chitram ani nhesnnam ghalun jahirati ghaltat. Dadlea-ostorean-che bhitorlea kopddean-cheo jahirati sobhemazar ghalpachi choddxi goroz na. Bhitorle kopdde koxe ghalunk zai tem sogottuch zanno. Bemo-riadichea toktteank virodh korunkuch zai.
Joaquina Fernandes,
Kellxe
Gõyant onek vimantoll kiteak?
M.S; Gõyant lokak sarki bizli, udok na, tantuntlea tantum kochreacho proxn azun suttavo zaina, oxe torechim kitlinch gorje-chim kamam zainastana urleant. Gõyant anek vimantoll kiteak zai? Novem vimantoll bandunk 3000 krutt rupiancho khorch asa. Mopa ganvantli zomin dusre ievzonne khatir vaporchi. Dabollechem vimantoll Gõykarank puro, Mopa-chem vimantoll Gõykaram poros Maha-raxttrak odik faideachem zatolem.
Caridade Pereira
Ponnje.
Thursday, February 21, 2008
Seminar in Konkani at Zuarinagar
Seminar in Konkani at Zuarinagar
VASCO, FEB 18 - The department of Konkani at MES College of Arts and
Commerce, Zuarinagar, in association with Goa Konkani Academy will organize
a state-level seminar in Konkani on 'Konkani Sahitya, Sanskrutai Ani Samaj'
on February 21 in the college premises from 9 am to 5 pm.Noted Konkani
writers, educationists, teachers and stage artistes will present papers on
the seminar subjects - short story, novel, drama, tiatr, mando and folklore.
http://www.oheraldo.in/pagedetails.asp?nid=8815&cid=26
.....................................................
Dears,
It is nice to note the revival of interest in Konkani. Fr.Agnelo's
College, Pilar organised a similar meet too. The script is of little
concern to me as long as the youth are getting familiar with the
language in a way they understand. One can switch scripts at any time.
Exposure to a language and culture must come at a younger age.
Unfortunately, the mix of untrained, non-Konkani reading teachers
teaching Konkani in Devanagri to an increasingly Lamani and Bijapuri
student population in the Diocesan schools, is not the best way of
going about the job. Most Govt. primary schools do not teach
the"Official Language". After 15 years of Konkani in schools, the
circulation of the only Devanagri Konkani newspaper in Goa is not
increasing as it should have.
Literacy is not equal to readership. Even applictions or petitions are
not received by Govt. offices in Konkani written in Devanagri. The
teaching of the Official language has been as effective as the
teaching of French, Latin or Sanskrit in school. The post of "Director
of Official Language" is considered as a punishment now.
May be one day we will have our own Konkani Nirantari in Goa. At least
the process can begin.
Mog asundi.
Miguel
--
-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.
Miguel Braganza, S1 Gracinda Apts,
Rajvaddo, Mhapsa 403507 Goa
Ph 9822982676 miguelbraganza@yahoo.co.in
VASCO, FEB 18 - The department of Konkani at MES College of Arts and
Commerce, Zuarinagar, in association with Goa Konkani Academy will organize
a state-level seminar in Konkani on 'Konkani Sahitya, Sanskrutai Ani Samaj'
on February 21 in the college premises from 9 am to 5 pm.Noted Konkani
writers, educationists, teachers and stage artistes will present papers on
the seminar subjects - short story, novel, drama, tiatr, mando and folklore.
http://www.oheraldo.in/pagedetails.asp?nid=8815&cid=26
.....................................................
Dears,
It is nice to note the revival of interest in Konkani. Fr.Agnelo's
College, Pilar organised a similar meet too. The script is of little
concern to me as long as the youth are getting familiar with the
language in a way they understand. One can switch scripts at any time.
Exposure to a language and culture must come at a younger age.
Unfortunately, the mix of untrained, non-Konkani reading teachers
teaching Konkani in Devanagri to an increasingly Lamani and Bijapuri
student population in the Diocesan schools, is not the best way of
going about the job. Most Govt. primary schools do not teach
the"Official Language". After 15 years of Konkani in schools, the
circulation of the only Devanagri Konkani newspaper in Goa is not
increasing as it should have.
Literacy is not equal to readership. Even applictions or petitions are
not received by Govt. offices in Konkani written in Devanagri. The
teaching of the Official language has been as effective as the
teaching of French, Latin or Sanskrit in school. The post of "Director
of Official Language" is considered as a punishment now.
May be one day we will have our own Konkani Nirantari in Goa. At least
the process can begin.
Mog asundi.
Miguel
--
-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.
Miguel Braganza, S1 Gracinda Apts,
Rajvaddo, Mhapsa 403507 Goa
Ph 9822982676 miguelbraganza@yahoo.co.in
Monday, February 11, 2008
Yusuf Sheikh Bags Antonio Pereira Konknni Puroskar
AUDIOVISUAL MEDIA PERSONNEL BAGS ANTONIO PEREIRA KONKNNI PUROSKAR
For the first time in the last 18 years of the prestigious Antonio Pereira Konknni Puroskar (APKP) a person from the audiovisual media, and from the Muslim community of Goa has been selected by Thomas Stephens Konknni Kendr (TSKK). Mr. Yusuf Sheikh, the former Station Director of Doordarshan, Shillong bags APKP of 2008. He has been selected for this award for his contribution to Konknni through audiovisual media and for Konknni literature especially poetry.
Born on 01 August 1948, Mr Yusuf Sheikh hails from the Muslim community of Goa. He has done his M.Sc. from University of Bombay in 1973. He started to serve Konknni in 1966 with the composition of poems and writing short stories. During his college days he aggressively participated in the Konknni language movement and started Konknni Sonvskrutik Mandal in 1968. Yusuf was one of those who lit the Konknni torch and led the movement initiated in mid seventies by Gurunath Kelekar with an inspiring slogan: “Konknni Uloy, Konknni Boroy, Konknnintlean Sorkar Choloy.” He started contributing Konknni articles to Devanagari and Roman script periodicals. Later, during his posting at All India Radio, Mangalore from 1984 to 1991 he learnt the Kannada script and contributed to Konknni periodicals in Kannada script..
He has the experience of working in different capacities like Casual Announcer, Production Assistant, Transmission Executive, Programme Executive and in various linguistic zones in different parts of our country like Karnataka, Meghalaya, Assam and Goa. He has worked as an Assistant Station Director at All India Radio, and Doordarshan Kendra, Panaji.
He has two books to his credit, besides he has done Konknni translation of 30th chapter of the Koran. Two of his books will be published in the near future namely, ‘Basics of Television Journalism’ and ‘Amcheo Porbo ani Mhotvache Dis’ (Feasts and festivals). Some of his literary works are included in anthologies published by National Sahitya Akademi. Some of his poems are also included in Konknni textbooks. Besides this he has contributed articles, short stories, poems, literary criticism, etc to various leading periodicals in Goa irrespective of their language and script. He also contributed Konknni articles to Kannada script periodicals. His poems, short stories, talks, etc are broadcast from All India Radio, Panaji, Mumbai, and Mangalore, and also telecast from Doordarshan Kendra, Panaji.
He was associated with several institutions and bodies such as Sahitya Akademi, New Delhi; Akhil Bharatiya Konkani Parishad; and Goan Poet Circle in different important designations.
He has received Akashwani Award for his documentary in Konknni ‘Poder’. He is recipient of Goa Kala Akademi’s Sahitya Puroskar, Konkani Bhasha Mandal award for his book ‘Gantthi’ and he was awarded by Goa Writers’ Circle for his short story ‘Uzvatintlea Dhunvrantlean’.
He has actively participated in various seminars and workshops in Goa, and outside Goa. He was the first Goan to be appointed by UPSC in 1980 as the Programme Executive for Konknni in All India Radio and of being the first Goan to occupy the rank of Station Director of Doordarshan.
Apart from these contributions and achievements, a number of his songs have been set to music and regularly broadcast by All India Radio Panaji, Mangalore, and Mumbai. A few songs have been attractively illustrated and telecast.
This multi-faceted Konknni man, and the pride of the Muslim community of Goa, will receive APKP award from the Archbishop of Goa, Filipe Neri Ferrão on March 28, 2008 at the closing function of TSKK Silver Jubilee Year to be held at Thomas Stephens Konknni Kendr, Porvorim. This function is open to the public.
Pratap Naik SJ pratap naik
THOMAS STEPHENS KONKNNI KENDR
B. B. Borkar Road ,Alto Porvorim– 403 521, GOA, India
( (0832) 2415857, 2415864
e-mail:tskk@sancharnet.in
February 06, 2008
For the first time in the last 18 years of the prestigious Antonio Pereira Konknni Puroskar (APKP) a person from the audiovisual media, and from the Muslim community of Goa has been selected by Thomas Stephens Konknni Kendr (TSKK). Mr. Yusuf Sheikh, the former Station Director of Doordarshan, Shillong bags APKP of 2008. He has been selected for this award for his contribution to Konknni through audiovisual media and for Konknni literature especially poetry.
Born on 01 August 1948, Mr Yusuf Sheikh hails from the Muslim community of Goa. He has done his M.Sc. from University of Bombay in 1973. He started to serve Konknni in 1966 with the composition of poems and writing short stories. During his college days he aggressively participated in the Konknni language movement and started Konknni Sonvskrutik Mandal in 1968. Yusuf was one of those who lit the Konknni torch and led the movement initiated in mid seventies by Gurunath Kelekar with an inspiring slogan: “Konknni Uloy, Konknni Boroy, Konknnintlean Sorkar Choloy.” He started contributing Konknni articles to Devanagari and Roman script periodicals. Later, during his posting at All India Radio, Mangalore from 1984 to 1991 he learnt the Kannada script and contributed to Konknni periodicals in Kannada script..
He has the experience of working in different capacities like Casual Announcer, Production Assistant, Transmission Executive, Programme Executive and in various linguistic zones in different parts of our country like Karnataka, Meghalaya, Assam and Goa. He has worked as an Assistant Station Director at All India Radio, and Doordarshan Kendra, Panaji.
He has two books to his credit, besides he has done Konknni translation of 30th chapter of the Koran. Two of his books will be published in the near future namely, ‘Basics of Television Journalism’ and ‘Amcheo Porbo ani Mhotvache Dis’ (Feasts and festivals). Some of his literary works are included in anthologies published by National Sahitya Akademi. Some of his poems are also included in Konknni textbooks. Besides this he has contributed articles, short stories, poems, literary criticism, etc to various leading periodicals in Goa irrespective of their language and script. He also contributed Konknni articles to Kannada script periodicals. His poems, short stories, talks, etc are broadcast from All India Radio, Panaji, Mumbai, and Mangalore, and also telecast from Doordarshan Kendra, Panaji.
He was associated with several institutions and bodies such as Sahitya Akademi, New Delhi; Akhil Bharatiya Konkani Parishad; and Goan Poet Circle in different important designations.
He has received Akashwani Award for his documentary in Konknni ‘Poder’. He is recipient of Goa Kala Akademi’s Sahitya Puroskar, Konkani Bhasha Mandal award for his book ‘Gantthi’ and he was awarded by Goa Writers’ Circle for his short story ‘Uzvatintlea Dhunvrantlean’.
He has actively participated in various seminars and workshops in Goa, and outside Goa. He was the first Goan to be appointed by UPSC in 1980 as the Programme Executive for Konknni in All India Radio and of being the first Goan to occupy the rank of Station Director of Doordarshan.
Apart from these contributions and achievements, a number of his songs have been set to music and regularly broadcast by All India Radio Panaji, Mangalore, and Mumbai. A few songs have been attractively illustrated and telecast.
This multi-faceted Konknni man, and the pride of the Muslim community of Goa, will receive APKP award from the Archbishop of Goa, Filipe Neri Ferrão on March 28, 2008 at the closing function of TSKK Silver Jubilee Year to be held at Thomas Stephens Konknni Kendr, Porvorim. This function is open to the public.
Pratap Naik SJ pratap naik
THOMAS STEPHENS KONKNNI KENDR
B. B. Borkar Road ,Alto Porvorim– 403 521, GOA, India
( (0832) 2415857, 2415864
e-mail:tskk@sancharnet.in
February 06, 2008
Subscribe to:
Posts (Atom)
